Preskočiť na obsah
  |  

Rezort kultúry: Fungovanie národnej galérie nie je spojené s konkrétnymi jednotlivcami

Zamestnanci Slovenskej národnej galérie (SNG) by mali podľa ministerstva kultúry zvážiť, či hromadná výpoveď prispeje k stabilite inštitúcie.

"SNG je významnou kultúrnou inštitúciou, avšak jej fungovanie nie je neoddeliteľne spojené s konkrétnymi jednotlivcami," upozornila vedúca oddelenia komunikácie ministerstva kultúry Petra Bačinská. "Ministerstvo kultúry je pripravené zabezpečiť kontinuálny chod galérie aj v prípade, že niektorí zamestnanci využijú svoje právo a podajú výpoveď," dodala.

Ministerstvo zároveň verí, že spory je možné riešiť v rámci vzájomného rešpektu a transparentnej komunikácie. V tejto súvislosti tiež odmieta tvrdenia o zasahovaní do odbornej autonómie SNG.

"Považujeme ich za neodôvodnené a zavádzajúce a ich šírenie vnímame ako pokus destabilizovať situáciu v tejto významnej kultúrnej inštitúcii," vyhlásila Bačinská zdôrazňujúc, že chod SNG riadi vedenie inštitúcie a všetky zmeny organizačnej štruktúry alebo personálne rozhodnutia sú v kompetencii povereného generálneho riaditeľa SNG.

Do hromadnej výzvy na ochranu SNG sa zapojilo 177 zamestnancov galérie. Požadujú zachovať odborné pozície a garanciu transparentnosti procesov, rovnako kontinuitu projektov vrátane pozícií senior kurátorov a riaditeľky marketingu. Vyzývajú zastaviť účelové zásahy do organizačnej štruktúry a prepúšťanie odborníkov.

Apelujú na to, aby na čele inštitúcie stál kompetentný človek so skúsenosťami s riadením štátnych inštitúcií, otvorene komunikujúci a pred osobnými záujmami uprednostňujúci prospech SNG.

Svoje požiadavky sformulovali i v liste adresovanom ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS). Ak sa ich požiadavky nesplnia, zvažujú podať hromadné výpovede v januári 2025.

(tasr)

  |  

Bizarnosť v českej snemovni: Babiš chcel rokovať o duševnom stave premiéra

Českí poslanci mali v piatok rokovať o viacerých návrhoch zákonov v treťom čítaní, schôdza však mala dramatický priebeh.

V čase, keď ešte bolo možné upraviť program schôdze, vystúpil predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš s návrhom, aby poslanci v piatok rokovali o jedinom bode, ktorým by bol "duševný stav premiéra Fialu".

"Po každom vystúpení pána premiéra nám volajú zdesení občania a majú strach, čo sa to s ním deje. Pán premiér vystupuje každý deň a občania majú obavu o jeho duševné zdravie. Preto si myslím, že by sme mali mať jediný bod, a tým je duševné zdravie pána premiéra Fialu, aby skrátka nedesil našich občanov," povedal v pléne.

Následne pripomenul, že Petr Fiala vlani otvoril nové centrum duševnej rehabilitácie, a naznačil, že by si tam mal ísť oddýchnuť.

"Ja to vo svojom dlhom, veľmi dlhom vystúpení dnes vysvetlím. Lebo to, čo tu z úst pána premiéra za posledné dni odznelo, je skutočne neuveriteľné," dodal Babiš. Narážal tým aj na Fialov prísľub, že ak ho ľudia v budúcoročných voľbách do Poslaneckej snemovne budú voliť a on zostaví ďalšiu vládu, budú mať Česi platy ako v Nemecku.

V reakcii na Babišov návrh zo sály postupne odišli všetci ministri a rokovanie tak muselo byť prerušené. Podľa rokovacieho poriadku musí byť totiž v sále prítomný aspoň jeden člen vlády.

Následne na improvizovanej tlačovej konferencii vystúpil minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka a minister dopravy Martin Kupka, ktorí vyjadrenia Babiša odsúdili.

"Jeho prejav po viac než 30 minútach v zásade nebol vôbec k programu schôdze, ale začal skutočne nebývalým spôsobom urážať pána premiéra, útočil na také veci, ako je spochybňovanie jeho duševného zdravia atď. Za tú dobu, čo tu som – tretie volebné obdobie – som nikdy nič také nezažil," povedal Jurečka.

Dodal, že snemovňa je síce miesto, kde sú debaty občas vyhrotené a emocionálne, ale vždy by mala byť dodržaná základná miera slušnosti. "To, čo sme počúvali dnes, bolo úplne za hranou toho, čo patrí do kultúrnej, vyspelej, demokratickej krajiny na úrovni parlamentnej debaty," zdôraznil.

Kupka dodal, že ministri sú ochotní sa do sály vrátiť len v prípade, ak Babiš ustúpi od tejto podoby prejavu a "nekonečného bezbrehého urážania". Po asi 15-minútovej prestávke prišiel do sály Fiala a rokovanie tak pokračuje.

(tasr)

  |  

Fico vyvracia tvrdenia, že štát ide stavať nájomné byty. Hovorí o spolupráci so súkromníkmi

Premiér pripomenul, že keď v roku 2023 nastúpili do vlády, našli v skriniach kostlivcov vrátane programu stavby nájomných bytov, ktorý skončil pri podpise zmlúv bez vytvorenia reálnych podmienok.

"Nehovoríme o sociálnych bytoch, ide o štandardné byty," spresnil hneď na úvod Robert Fico (Smer) základný účel štátnych nájomných bytov. Na margo predpripraveného programu, na ktorý v roku 2023 narazili pri nástupe do vlády, podotkol, že neboli pripravené ani podporné agentúry.

"Preto som privítal, že štátna agentúra podpory nájomného bývania prešla pod ministerstvo dopravy. Tento projekt dostal dostatočnú dynamiku. Rozhodli sme sa, že toto nemôže byť monopolný program pre vybrané spoločnosti," povedal predseda vlády.

Čaro programu podľa neho spočíva v tom, že štát si vytvoril vlastnú agentúru, ktorá bude viesť zoznam záujemcov o tento typ bývania. Pre priznanie bude potrebné spĺňať niekoľko podmienok, limitujúcim faktorom bude plat či vlastníctvo nejakej nehnuteľnosti.

Agentúra zároveň bude môcť rezervovať 40 percent bytov pre štát. "Ak povie nemocnica, že potrebuje 50 bytov pre zastabilizovanie zdravotných sestier a lekárov, ministerstvo školstva pre učiteľov či ministerstvo vnútra pre hasičov," vysvetlil Fico.

Participujúcich developerov má byť viac

Veľké investičné spoločnosti podľa Ficových slov prišli k záveru, že Slovensko je atraktívny trh pre výstavbu nájomných bytov. Okrem dvoch rakúskych spoločností, s ktorými už zmluvy podpísané sú, sú pripravené stavať byty aj iné spoločnosti. "Môžu si nájsť aj hotový projekt. Kúpia ho a dajú ho do systému štátom podporovaného nájomného bývania," uviedol premiér.

Na príklade vysvetlil, že nielen štát, ale aj samotný zamestnávateľ - aj súkromný - bude môcť pre stabilizáciu zamestnancov využiť zníženie ceny nájomného až o 250 eur. "Ak máme štandardný trojizbový byt v Bratislave na úrovni 800 až 820 eur, zákon umožňuje zamestnávateľovi nájomné pre zamestnanca znížiť na 600 eur," konkretizoval s dôvetkom, že ide o platbu za užívanie bytu, v ktorej nie sú započítané energie.

Hoci čakajú ešte na vyjadrenie Štatistického úradu SR, že tento program nejde do verejného dlhu, očakávajú skorú realizáciu. "Už je to len na tých firmách, kedy a ako začnú," vyhlásil Robert Fico s tým, že štát nejde stavať nájomné byty, len to "chce výrazne podporiť, kontrolovať a zvýhodňovať zamestnávateľa, ktorý sa rozhodne zastabilizovať zamestnancov".

Niektoré byty "rezervujú"

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) doplnil predsedu vlády, že program znamená pre Slovensko významný makroekonomický prínos ako zvýšenie hrubého domáceho produktu, rozostavanosť, zamestnanosť či naplnenie stavebného trhu.

Okrem 40 percent bytov pre štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom sektore bude aj 10 percent bytov rezervovaných pre ťažko zdravotne postihnutých.

(max)

  |  

Rusko dodávalo Severnej Kórei ropu nad povolený rámec, ukázali satelitné snímky

Tento krok je podľa analytikov platbou za severokórejské zbrane a vojakov nasadených na podporu ruskej vojny na Ukrajine.

Analýza britskej výskumnej skupiny Open Source Centre podľa BBC ukázala, že od marca do novembra 2024 Rusko poskytlo Severnej Kórei viac ako milión barelov ropy. Satelitné snímky odhalili severokórejské tankery, ktoré navštívili ruský prístav Vostočnyj na Ďalekom východe až 43-krát.

Tankery prichádzali prázdne a odchádzali naložené na 90 percent svojej kapacity, čím boli porušené sankcie OSN, ktoré Pchjongjangu umožňujú prijať iba 500-tisíc barelov ropy ročne.

Ropa je podľa expertov odmenou za severokórejské delostrelecké granáty, rakety a tisíce vojakov, ktorí podporujú ruské operácie na Ukrajine. „Tento stabilný tok ropy poskytuje Severnej Kórei záchranné lano, ktoré nemala od zavedenia sankcií,“ tvrdí Joe Byrne z Open Source Centre.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy varoval, že prehlbujúce sa partnerstvo medzi Moskvou a Pchjongjangom ohrozuje bezpečnosť v Európe, na Kórejskom polostrove aj v indopacifickom regióne. Rastú obavy, že Rusko poskytne Severnej Kórei technológie na vývoj balistických rakiet a špionážnych satelitov.

(lipa)

  |  

Po streľbe vo svätyni hlásia obete

V Afganistane útočil ozbrojený muž, no zatiaľ nie je jasné, kto za incidentom stojí.

„Muž strieľal na súfistov, ktorí sa zúčastnili na každotýždňovom rituáli vo svätyni v odľahlej oblasti v okrese Nahrín, pričom zabil desať ľudí," vyhlásil hovorca afganského ministerstva vnútra.

Podľa agentúr Reuters a AFP pri streľbe zomrelo najmenej desať ľudí. Incident sa stal v provincii Baglán na severe Afganistanu.

Bezprostredne po útoku nebolo zrejmé, kto za útokom stojí. V rôznych častiach Afganistanu vrátane škôl, mešít a nemocníc totiž v poslednom období útočí miestna odnož teroristickej organizácie Islamský štát (IS), ktorá je hlavným súperom vládnuceho Talibanu.

IS sa prihlásil aj k zodpovednosti za útok v centrálnej časti Afganistanu, ktorý sa odohral v polovici septembra. Zahynulo tam vtedy 14 ľudí.

(tasr)

  |  

Policajný exprezident sa v piatok postavil pred súd. Tvrdí, že je nevinný

Zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti je obžalovaný Peter Kovařík.

Kovařík považuje celú obžalobu za nedôvodnú. Rovnako boli podľa neho splnené aj podmienky na zastavenie trestného stíhania. Pred súdnym pojednávaním na Mestskom súde Bratislava I vyhlásil, že je nevinný a bude vypovedať.

Obhajca Peter Kubina zdôraznil, že obžalovaný nikdy nezasahoval do činnosti vyšetrovateľov, iba do činnosti mobilnej zásahovej jednotky, na čo podľa jeho slov mal oprávnenie. Zdôraznil aj to, že budú žiadať o oslobodenie spod obžaloby v plnom rozsahu.

Prokurátor podal obžalobu na Petra Kovaříka pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bývalý policajný prezident čelí obvineniu od augusta 2021.

Podozrivý je zo zmarenia prebiehajúceho zásahu zadržiavania, ako aj vykonania trestnoprocesných úkonov s osobami Matejom Zemanom a Petrom Petrovom.

Kovařík bol od septembra 2020 poverený dočasným riadením Policajného zboru. Koncom januára 2021 ho po výberovom konaní do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenoval vtedajší minister vnútra Roman Mikulec. K 15. septembru 2021 sa vzdal funkcie.

(tasr)