Ako sa určuje vzor a rod podstatných mien. Alebo krátka poznámka k jednému výročiu

Na dnešný deň pripadá výročie, keď 15. septembra 1935 prijal Ríšsky snem protižidovské zákony.

Prvý zákon definoval, že občanom Ríše môže byť len Nemec alebo „človek s príbuznou krvou“. Druhý zakazoval sobáše, pri ktorých by sa nemecká krv miešala so židovskou.

Žid predstavoval pre nacistickú ideológiu nevyhnutný článok ‒ spoločného nepriateľa. A bol „poruke“. Ako v histórii už veľakrát. Išlo sa na istotu. Žiadny precedens, overená cesta.

Židovstvo znamená historickú kontinuitu. Jasne definovanú kultúru špecifickú istými znakmi, poznatkami a zvykmi, pretekajúcu dejinami. Pokiaľ sa mal inscenovať nový budúci svet, pamäť Židov bolo treba zničiť. Argumentácia čistou krvou prišla vhod: nesie v sebe ideologický potenciál pre pocit sebaidentifikácie. Keď sa nedokážem identifikovať zvnútra, urobím to zvonka vyhranením sa voči nepriateľovi. Máme tu (veľmi) podstatné meno budúcnosť podľa vzoru krv.