Preskočiť na obsah
  |  

Šokujúce zistenie: Psy a vlky si vedia zapamätať, kde ľudia skrývajú jedlo

LONDÝN – Zdá sa, že psy a vlky si pamätajú, kam ľudia skrývajú jedlo. To podľa vedcov naznačuje, že dokážu používať formu sociálneho učenia známu ako pozorovacia priestorová pamäť. Informuje o tom denník The Independent.

Pozorovacia priestorová pamäť je zručnosť, ktorá zahŕňa schopnosť zapamätať si a mentálne zmapovať rozloženie prostredia alebo scény jednoduchým pozorovaním. Umožňuje im to v pamäti uchovať a neskôr vyvolať informácie o usporiadaní objektov, orientačných bodov alebo lokalít v ich okolí.

Okrem ľudí majú rôzne stupne pozorovacej priestorovej pamäte aj vtáky, delfíny a hmyz (napr. včely). Predchádzajúce výskumy naznačili, že pozorovaciu priestorovú pamäť majú aj vlky a psy, ale tieto schopnosti neboli dôkladnejšie skúmané. V rámci štúdie publikovanej v časopise Plos One výskumníci vo Wolf Science Center v rakúskom Ernsbrunne uskutočnili experimenty s deviatimi vlkmi a ôsmimi krížencami vlkov so psami. Každé zviera bolo testované na schopnosť nájsť štyri, šesť alebo osem skrytých schránok potravy.

V niektorých prípadoch zvieratá pozorovali človeka, ako schováva jedlo, v iných museli nájsť skrýšu, ktorú vopred nevideli. Ak videli skrývanie jedla, prvých päť skrýš s jedlom našli rýchlejšie ako tie, kde skrývanie jedla nevideli. Naznačuje to, že zvieratá nepoužívali na hľadanie iba čuch, uviedli výskumníci.

Takéto zistenie posilnilo hypotézu, že vlky aj psy majú pozorovaciu priestorovú pamäť. Pri hľadaní skrýš boli vlky úspešnejšie ako psy bez ohľadu na to, či videli ukrývané jedlo alebo nie. Podľa vedcov to môže byť spôsobené silnejšou „vytrvalosťou a motiváciou súvisiacou s jedlom" u vlkov.

(tasr)

  |  

Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici otvorili 32. akademický rok

BANSKÁ BYSTRICA – Na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici otvorili v poradí 32. akademický rok. Do nového roka 2023/2024 vstupuje univerzita so šiestimi fakultami, od budúceho roka však pribudne siedma. Na UMB sa bude vzdelávať takmer 6 100 študentov, najviac, 1 488, na ekonomickej fakulte. Zahraniční študenti tvoria zhruba 12,5 percenta.Ako v príhovore pripomenul rektor UMB Vladimír Hiadlovský, vysoké školstvo na Slovensku má z hľadiska významne obmedzeného financovania za sebou takmer už tri mimoriadne náročné kalendárne roky. Ich univerzita patrí medzi školy najvýraznejšie zasiahnuté týmito dosahmi. Tento rok je pre nich príznačný mnohými zmenami, ale rektor verí, že ako celok z nich vyťažia maximum v prospech stabilizácie a budúceho rozvoja UMB.

„Rok 2023 má aj prívlastok akreditačný. UMB ako prvá vysoká škola na Slovensku požiadala o posúdenie súladu svojho vnútorného systému kvality, študijných programov a odborov habilitačných a inauguračných konaní. Do konca roka výkonná rada agentúry rozhodne o výsledku posúdenia,“ zdôraznil Hiadlovský s tým, že ich čaká tiež interná reakreditácia študijných programov v druhom stupni štúdia. Za kľúčovú považuje angažovanosť osôb zodpovedných za študijné programy a učiteľov, ktorí zosúladenie využili ako príležitosť na zlepšenie poskytovaného vzdelávania, vypočuli hlasy študentov, absolventov a zástupcov zamestnávateľov.
Od 1. januára pribudne nová Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia UMB, ktorá vznikne rozdelením filozofickej fakulty. Pôvodná katedra telesnej výchovy a športu sa transformuje na samostatnú fakultu a zvyšok filozofickej bude naďalej fungovať pod pôvodným názvom.


„Nejde o prekvapivý jav v živote univerzity. Je výsledkom vyústenia dlhodobých tendencií a existuje množstvo nespochybniteľných argumentov podporujúcich toto rozhodnutie. To, že sa to deje práve v období rozsiahlych organizačných zmien, veľmi vítam. Vznik novej fakulty je časovo v súlade s organizačnými zmenami a bude už integrálnou súčasťou nastavenia efektívneho a synergického riadenia v súlade s aktuálnymi potrebami univerzity,“ konštatoval Hiadlovský.
UMB má doteraz šesť fakúlt – ekonomickú, pedagogickú, právnickú, filozofickú, fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov a fakultu prírodných vied.

(tasr)

  |  

Šéf OSN žiada okamžité ukončenie bojov v Náhornom Karabachu

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval v stredu na okamžité ukončenie bojov v oblasti Náhorného Karabachu, kde Azerbajdžan spustil vojenskú operáciu voči miestnym Arménom.

"Generálny tajomník čo najdôraznejšie apeluje na okamžité ukončenie bojov, na deeskaláciu situácie a dôslednejšie dodržiavanie prímeria z roku 2020 a princípov mezinárodného práva," povedal Guterresov hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovala agentúra AFP.

Podobné výzvy už predtým zverejnili Spojené štáty, Francúzsko či Rusko.

Azerbajdžanské sily v utorok spustili v Náhornom Karabachu pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku". Azerbajdžan tvrdí, že sa mu podarilo ovládnuť už desiatky vojenských pozícií, ktoré doposiaľ ovládali tamojší arménski separatisti.

Podľa správ z Karabachu si boje vyžiadali už najmenej 27 obetí vrátane dvoch civilistov. Zranenia utrpelo ďalších vyše 200 ľudí, píše agentúra DPA.

V dôsledku intenzívneho azerbajdžanského ostreľovania bolo z oblastí Náhorného Karabachu obývaných Arménmi evakuovaných už viac než 7-tisíc obyvateľov zo 16 obcí.

Prevažne moslimský Azerbajdžan je v konflikte o Náhorný Karabach podporovaný Tureckom. Tradičným spojencom a ochrancom kresťanských Arménov je Rusko, ktoré však stráca vplyv v regióne, píše agentúra DPA.

Arménsko a Azerbajdžan sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.

(tasr)

  |  

Dobrá správa. Protihlukovú stenu v Lamači majú postaviť do konca leta 2025

BRATISLAVA – Dlhodobo žiadaná protihluková stena v Lamači má byť postavená najneskôr v auguste 2025. Vyplýva to zo zmluvy o výstavbe, ktorú Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podpísala so zhotoviteľom – spoločnosťou Doprastav.

Na zverejnenie zmluvy v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) upozornil na sociálnej sieti starosta mestskej časti Bratislava-Lamač Igor Polakovič. Cena za dielo je 21 869 039 eur bez DPH (26 242 846 eur s DPH). Odhadovaná cena zákazky pri vyhlásení verejného obstarávania pritom bola v januári 2023 vo výške 19 038 257 eur bez DPH.

„Predmetom zákazky je naprojektovať, vybudovať a skolaudovať dočasné protihlukové steny po oboch stranách a v jej stredovom páse diaľnice D2," upozornil vyhlasovateľ tendra, pričom dodal, že dielo majú vybudovať systémom mobilných protihlukových stien. „Návrh protihlukových stien vyplynul z potreby zníženia hlukovej záťaže z cestnej dopravy diaľnice D2, keďže v dôsledku zvyšujúcej sa intenzity dopravy sú prekročené prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí," dodalo NDS.

Podľa prílohy k zmluve, ktorá stanovuje harmonogram prác, by sa práce po vydaní potrebných povolení mali začať na jar 2024. Dielo by mali dokončiť a začať kolaudovať v auguste 2025.

Za výstavbu protihlukovej steny, ktorá má znížiť hluk z diaľnice, priamo obťažujúci obyvateľov Lamača, bojovala miestna samospráva roky. O forme mobilnej bariéry sa hovorilo už dlhšie, viackrát sa posúval predpokladaný termín výstavby v dôsledku predlžovania povoľovacích procesov a riešenia námietok voči forme realizácie protihlukovej steny i dosahu na životné prostredie.

(tasr)

  |  

Poľská polícia zadržala opozičnú poslankyňu, ktorá za pomoci megafónu narušila premiérov prejav

Poľská polícia nakrátko zadržala opozičnú poslankyňu Kingu Gajewskú, ktorá narušila predvolebný prejav konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej policajti tým poslanci porušili Gajewskej poslaneckú imunitu.

Polícia sa bráni tvrdením, že najskôr nevedela o tom, že zadržala poslankyňu chránenú imunitou, hoci svedkovia tvrdia opak.

Kinga Gajewská je poslankyňou dolnej komory poľského parlamentu (Sejmu) za opozičnú Občiansku platformu (PO), ktorej lídrom je bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk.

Politička za pomoci megafónu prerušila Morawieckeho prejav v Otwocku, meste ležiacom neďaleko Varšavy. Hovorila pritom fakty o škandále, ktorý vypukol po správach, že poľské úrady udeľovali víza cudzincom z Ázie a Afriky výmenou za úplatky.

Gajewskú (33) následne nakrátko zadržali policajti, čo vyvolalo rozhorčené protesty opozície, podľa ktorej celý incident dokazuje zhoršovanie stavu právneho štátu v Poľsku.

"Toto sú bieloruské štandardy. Polícia ju (Gajewskú) zadržala napriek tomu, že opakovane deklarovala, že je členkou parlamentu," komentoval celú udalosť Marcin Kierwinski, generálny tajomník Občianskej koalície, volebnej aliancie, do ktorej sa združili viaceré opozičné strany vrátane PO.

Donald Tusk zverejnil video, na ktorom vidno, ako policajti odvádzajú Gajewskú do služobnej dodávky, hoci ich okolostojaci ľudia upozorňujú na to, že je to členka poľského Sejmu.

Polícia však tvrdí, že zasahujúci príslušníci o tejto skutočnosti v prvej fáze incidentu nevedeli.

"Zdôrazňujeme fakt, že v prípade dnešného zásahu nešlo o zatnutie. Jeho súčasťou bolo odvedenie osoby podozrivej z priestupku do policajného vozidla za účelom identifikácie. Tieto úkony boli okamžite ukončené po tom, ako došlo k predloženiu preukazu totožnosti," uvádza sa vo vyhlásení polície, z ktorého citovala agentúra AP.

Vládna strana Právo a Spravodlivosť (PiS) má podľa prieskumov najväčšiu šancu na víťazstvo v parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku budú konať 15. októbra. Nie je však jasné, či sa jej v takomto prípade podarí zaistiť si aj väčšinu kresiel v parlamente.

(tasr)

  |  

Azerbajdžan tvrdí, že v Karabachu ovládol desiatky arménskych pozícií

Azerbajdžan v utorok vyhlásil, že jeho ozbrojené sily prevzali v Náhornom Karabachu kontrolu nad desiatkami vojenských pozícií, ktoré mali predtým v rukách tamojší arménski separatisti. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Baku v utorok spustilo v tomto spornom regióne pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".

"Viac ako 60 bojových pozícií arménskych (separatistických) ozbrojených jednotiek je teraz pod kontrolou našich ozbrojených síl," povedal niekoľko hodín po spustení ofenzívy na tlačovej konferencii hovorca azerbajdžanského ministerstva obrany.

Arménski separatisti po vypuknutí ofenzívy vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením ich separatistickej vlády.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.

(tasr)