Preskočiť na obsah
  |  

Levoča chce obnoviť ďalší meštiansky dom, potrebuje milióny eur

LEVOČA – Levoča pripravuje obnovu Domu meštianskeho na Námestí Majstra Pavla č. 47. Celkové náklady na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky predstavujú viac ako tri milióny eur. Samospráva by ju chcela financovať z eurofondov.

Ak uspeje v rámci výzvy na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov, práce vrátane kolaudácie budú musieť byť ukončené do konca roka 2025. Odsúhlasili to vo štvrtok mestskí poslanci počas zasadnutia mestského zastupiteľstva. Samospráva už v tejto súvislosti vyhlási aj verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác.

Ako vysvetlil primátor mesta Miroslav Vilkovský, daný meštiansky dom sa nachádza vedľa základnej umeleckej školy oproti radnici a je súčasťou radovej zástavby. „Patrí k významným dokladom architektonického a historického vývoja mesta. Súčasný stavebno-technický stav objektu je značne narušený,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Vlhkosť a pleseň spôsobujú problémy v suteréne i na prízemí, kanalizácia je v havarijnom stave. „Touto vlhkosťou je poškodená aj väčšina kamenných prvkov reštaurátorských a umelecko-remeselných prác, objekt má viacero statických porúch, vo väčšine ide o prasknuté klenby,“ informuje mesto.

Predmetom projektu sú preto podľa dôvodovej správy predovšetkým sanácia vlhkosti, zníženie hladiny podzemnej vody v dvorovom suteréne, ale aj zateplenie stropných konštrukcií v pôjdovej časti kvôli zníženiu energetickej náročnosti budovy. Zároveň sa počíta so zateplením podláh na prízemí i zmenou spôsobu vykurovania a osvetlenia v celom objekte. Obnova bude zahŕňať reštaurátorskú a umelecko-remeselnú obnovu konštrukcií, povrchov a výtvarných detailov, odstránenie statických porúch či bezbariérovosť objektu. Vzniknú aj hygienické zariadenia pre verejnosť, pribudnú kamerový systém či videovrátnik.

Samospráva by chcela mať zhotoviteľa vysúťaženého ešte do konca tohto roka, s prácami musí začať už v januári. „Ukončenie projektu vrátane kolaudácie stavby je stanovené v rámci danej výzvy do 31. decembra 2025,“ píše sa v dôvodovej správe.

Na Námestí Majstra Pavla sa nachádza 62 meštianskych domov, z toho deväť je vo vlastníctve mesta. Na viacerých z nich sa v minulosti opravila fasáda, vymenili sa okná, na niektorých sa rekonštruovali strecha či podkrovie. Vladimíra Novotná Čajová z referátu komunikácie a marketingu mesta ešte v lete informovala aj o príprave na reštaurátorský výskum či obnovu v súvislosti s meštianskym domom na Námestí Majstra Pavla, v ktorom sídli Múzeum špeciálneho školstva, tiež Máriássyho domom aj administratívnou budovou solitér na Námestí Štefana Kluberta.

(sita)

  |  

Niger: Junta obvinila generálneho tajomníka OSN zo "zákerných" obštrukcií

Predstavitelia vojenskej junty, ktorá zvrhla v štátnom prevrate nigerského prezidenta, v piatok kritizovali "zákernú činnosť" generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa a obvinili ho z páchania obštrukcií znemožňujúcich účasť Nigeru na schôdzi Valného zhromaždenia OSN.

Agentúra AFP pripomenula, že prezidentská garda 26. júla zosadila prezidenta Mohameda Bazouma a odvtedy ho zadržiavajú spolu s jeho rodinou v domácom väzení.

Predstavitelia armády v štátnej televízii vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby upriamilo svoju pozornosť na "zákernú činnosť generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa podkopávajúcu akúkoľvek snahu ukončiť krízu" v ich krajine tým, že bráni "Nigeru sa plne zapojiť do 78. schôdze Valného zhromaždenia OSN".

"Pán Guterres nielenže odmietol oficiálny zoznam delegátov z Nigeru… ale najmä súhlasil so svojskou požiadavkou bývalého ministra zahraničných vecí Hassoumi Massaouda odvolať stáleho predstaviteľa Nigeru pri OSN," vyhlásila junta.

(tasr)

  |  

Kaczynski odsúdil Hollandovej film o migračnej kríze ako protipoľský

Pravicoví politickí lídri v Poľsku opäť verejne odsúdili najnovší celovečerný film od poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej pred jeho piatkovou premiérou a tvrdia, že spôsob akým zobrazuje migračnú krízu na hranici s Bieloruskom hanobí ich krajinu.

Zielona granica (Zelená hranica) začiatkom septembra vyhrala špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Benátkach. Zároveň sa na ňu však zniesla vlna kritiky od poľských vládnych predstaviteľov. Agentúra AP ale dodáva, že väčšina z nich priznáva, že film nevideli.

Hollandová sa narodila v Poľsku, kde aj nakrúcala filmy, avšak žije vo Francúzsku. Zelená hranica zachytáva dramatický príbeh o ľudskom utrpení v pohraničných lesoch a močiaroch medzi Bieloruskom a Poľskom a medzi jej fiktívne postavy patria migranti z Blízkeho východu.

Film primäl najvplyvnejšieho poľského politika, Jaroslawa Kaczynského, zvolať v piatok tlačovú konferenciu, na ktorej Zelenú hranicu odsúdil. Dodal, že pohraničná stráž, vojaci a policajti sú v nej stvárnení "hanebným spôsobom".

Kaczynski podčiarkol, že poľská pohraničná stráž a bezpečnostné zložky riskujú svoje životy, aby ochránili Poľsko pred hybridným útokom, ktorý podľa neho riadi ruský prezident Vladimír Putin. Hollandovú obvinil, že podporuje Putinov údajný plán tohto útoku a má averziu voči svojej vlasti. Film je podľa neho "jednoducho hanebný, odpudzujúci a odporný".

Hollandová vo svojej reakcii uviedla, že jej film neobsahuje žiadne kolektívne hodnotenie poľskej armády či iných bezpečnostných zložiek a jeho zámerom nebolo osočovať Poľsko.

Dodala, že Zelená hranica skôr poukazuje na to, že všetci ľudia - či už uniformovaní policajti, utečenci alebo prevádzači - sa môžu správať v rozličných situáciách rôzne a film sa vyhýba "bieločiernej propagande" sprevádzajúcej migráciu.

(tasr)

  |  

Blíži sa „Bitka o Bratislavu". Festival prinesie atmosféru prvej polovice 17. storočia

BRATISLAVA – Hlavné mesto čaká 30. septembra „Bitka o Bratislavu". Kultúrno-historický festival v Sade Janka Kráľa totiž zrekonštruuje vojenský konflikt z obdobia prvej polovice 17. storočia, konkrétne z roku 1619. Návštevníkov prenesie do historického Uhorska.

„V tomto ročníku sa presunieme v čase do roku 1619. Pôjde o rekonštrukciu bitky, respektíve krátkeho obliehania, ktoré sa odohralo pred bránami mesta 14. októbra 1619," približujú organizátori na sociálnej sieti.

Gabriel Bethlen, organizátor druhého povstania uhorských stavov proti katolíckym Habsburgovcom, v tom čase ovládal celé zvyšné Horné Uhorsko. V ceste na Viedeň mu stála už iba Bratislava, vtedajší Prešporok, ako hlavné mesto Uhorska. Po nerovnom boji presila Bethlenových mužov dobyla pozície cisárskych vojakov a ten víťazne vtiahol do Bratislavy. Tam mu palatín Žigmund Forgáč vydal hrad i uhorskú kráľovskú korunu.

Okrem rekonštrukcie barokovej vojenskej zrážky nebude chýbať ani historický tábor, ukážky dobového života, manévrov regimentov či zbraní z obdobia 30-ročnej vojny, ani prezentácia dobového lekárskeho umenia. Pripravená bude aj strelnica z luku a kuše či výstrely z dela. Atmosféru dotvorí dobová hudba a sprievod cez Staré Mesto.

(tasr)

  |  

Zelenskyj dostal počas návštevy Kanady prísľub pomoci za vyše 450 miliónov eur

Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho návštevy Kanady v nasledujúcich troch rokoch pomoc pre Ukrajinu v hodnote presahujúcej 450 miliónov eur (650 miliónov kanadských dolárov), uvádza denník the Guardian a agentúra AP.

Kanadský premiér prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú stabilnú podporu vrátane financií na nákup 50 obrnených vozidiel. Prisľúbil tiež vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16 a servisného personálu, aby Ukrajina dokázala maximálne využiť darované stíhačky, ktoré jej prisľúbilo dodať i Dánsko, Holandsko a Nórsko.

Prezident Zelenskyj navštívil Kanadu po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone a na pôde jej parlamentu od poslancov a zákonodarcov niekoľkokrát zožal potlesk v stoji. Ide o prvú Zelenského návštevu Kanady od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

(tasr)

  |  

Rusko zvýši budúcoročné výdavky na obranu o vyše 25 percent

Rusko plánuje v roku 2024 zvýšiť svoje výdavky na obranu o viac ako 25 percent v porovnaní s rokom 2023. Podľa britskej televízie Sky News to v piatok vo svojom prejave potvrdil ruský premiér Michail Mišustin.

Agentúra Bloomberg informovala, že ruská vláda má na budúci rok v úmysle zvýšiť rozpočtové výdavky na obranu zo súčasných 3,9 percenta HDP na šesť percent. V absolútnom vyjadrení sa výdavky na obranu zvýšia zo 6,4 bilióna rubľov na 10,8 bilióna rubľov.

V predvojnovom roku 2021 predstavovali výdavky Ruska na obranu 3,6 bilióna rubľov.
Na sociálnu politiku sa v Rusku na budúci rok vyčlení 7,5 bilióna rubľov, čo je o bilión menej ako v roku 2023.

Výdavky ruského štátu na armádu tak na budúci rok vôbec prvýkrát v novodobej histórii presiahnu výdavky do sociálnej sféry, ktorá zahŕňa dôchodky, sociálne dávky a iné platby, konštatovala agentúra Bloomberg.

Návrh rozpočtu predpokladá pre rok 2024 celkové výdavky vo výške 36,6 bilióna rubľov, čo je o 15 percent viac ako v roku 2023.

Bloomberg zároveň píše, že ruská vláda napriek prudkému nárastu vojenských výdavkov a sankciám očakáva, že rozpočtové príjmy budú vo výške viac ako 35 biliónov rubľov, teda o 22 percent vyššie ako v roku 2023.

Rozpočtový deficit v roku 2024 bude podľa vládneho dokumentu 0,9 percenta HDP.

Agentúra Reuters v auguste informovala, že Rusko v tomto roku zdvojnásobilo výdavky na obranu na 9,7 bilióna rubľov, čo je tretina všetkých verejných výdavkov. Agentúra konštatovala, že náklady na vojnu na Ukrajine špirálovite rastú a zvyšujú tlak na financie Moskvy.

(tasr)