Sexuálna výchova. Právo alebo experiment?

Medzitým bola verejnosť postavená pred dilemu, či nové trendy podporiť, tolerovať alebo odmietnuť. Väčšina konzervatívne zmýšľajúcej spoločnosti bola najskôr pobúrená, ale postupne sa začala prikláňať k tolerancii. Táto stratégia sa osvedčila aj v iných krajinách. Najskôr sa volalo po tolerancii, vďaka čomu prešli prvé, takzvané „lightové“ zmeny v legislatíve, postupne sa pritvrdzovalo až tak, že ak niekto vyjadril nesúhlas, bol umlčaný, zbavený pozície alebo sa naňho poukázalo ako na nepokrokového a bol verejne zosmiešnený, v práci znevýhodnený.

Podobne sa to deje aj so zavádzaním povinnej sexuálnej výchovy. Postupne sa stáva sexuálna výchova prierezovým predmetom a do roka má byť predmetom povinným s odvolávaním sa na sexuálne práva detí. Učebný materiál, ktorý najskôr vyvolal pobúrenie verejnosti, je vydaný a čaká sa na udelenie doložky. Tú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVŠ SR) nevydalo. Zatiaľ.

Sexuálna výchova

Na Slovensku nemáme jednotnú definíciu ani náplň predmetu Sexuálnej výchovy. Každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné. Niektorí prevenciu pohlavne prenosných ochorení, iní prevenciu pred neželaným tehotenstvom, ďalší výchovu k manželstvu a rodičovstvu, iní biológiu človeka.

A nemáme ani jasne zadefinované kompetencie, to znamená, kto je oprávnený túto tému na školách prednášať. Regionálna kancelária WHO pre Európu vydala Štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe, ktoré boli preložené do 14 jazykov. Slovensko zatiaľ do tejto iniciatívy zapojené nebolo. Tento projekt sa začal v roku 2005 a bol iniciatívou siete IPPF (International Planned Parenthood Federation) a jeho 26 členských asociácií, spolu s Lundskou univerzitou vo Švédsku a Regionálnou kanceláriou WHO pre Európu. V roku 2009 UNESCO (spolu s ostatnými organizáciami OSN) vydalo „Odborné smernice sexuálnej výchovy“. Tieto dva dokumenty sa čiastočne prekrývajú, dokument UNESCO však prezentuje globálne odporúčanie, zatiaľ čo  Štandardy regionálnej kancelárie WHO sú regionálne špecifické.  

Štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe

Definícia sexuálnej výchovy podľa spomínaných Štandardov zdôrazňuje, že sexualita je v strede ľudského bytia a nie je obmedzená na vekové skupiny, úzko súvisí s pohlavím a pohlavnou identitou, zahŕňa rôzne sexuálne orientácie a je to oveľa širší pojem ako reprodukcia. Ak má byť dosiahnuté a udržiavané sexuálne zdravie, musia byť podľa týchto Štandardov rešpektované,  chránené a napĺňané sexuálne práva osôb. Podľa týchto štandardov majú deti: 

• vo veku 0-4 rokov mať poskytnuté informácie o potešení z dotýkania sa vlastného tela, o povedomí o rodovej identite a práve skúmať svoju pohlavnú identitu 
• vo veku 4-6 rokov majú byť deti informované o skorej detskej masturbácii, o homosexuálnych vzťahoch, deti majú vedieť rozprávať o sexuálnych otázkach, rešpektovať rodovú rovnosť a rôzne normy ohľadom sexuality 
• vo veku 6-9 rokov sa k predchádzajúcim pridávajú informácie o antikoncepcii, priateľstve a láske k ľuďom rovnakého pohlavia a o sexuálnych právach dieťaťa 
• vo veku 9-12 rokov  majú deti dostať informácie o rôznych typoch antikoncepcie, o rodovej orientácii a rozdieloch medzi rodovou identitou a biologickým pohlavím, informácie o potešení, masturbácii a orgazme 
• vo veku 12-15 rokov sa im majú poskytnúť informácie, ako si užívať sexualitu vhodným spôsobom, mať prvé sexuálne zážitky a umožniť im získať a efektívne používať kondómy a antikoncepciu. Taktiež majú deti vedieť rozpoznať príznaky sexuálne prenosných ochorení 
• vo veku nad 15 rokov majú získať informácie o príčinách neúčinnosti antikoncepcie, o tehotenstve – aj v homosexuálnom vzťahu, o neplodnosti, potratoch, sexuálnych právach vrátane práva na potrat, informácie o náhradnom materstve, možnostiach genetických modifikácií embrya. Tiež majú získať kritický pohľad na rôzne kultúrne/náboženské normy súvisiace s tehotenstvom/rodičovstvom, ďalej umožniť im získať a efektívne používať kondómy a vedome si zvoliť antikoncepciu a používať ju efektívne. Ďalej majú deti byť schopné otvoriť sa ostatným o svojich homosexuálnych alebo bisexuálnych pocitoch, bojovať za svoje sexuálne práva, vrátane práva na potrat. 

Čo mňa ako lekárku a verejnú zdravotníčku prekvapilo, je vyjadrenie, že primárnym cieľom je pozerať sa na sexualitu ako na pozitívny ľudský potenciál a zdroj uspokojenia a potešenia a že zreteľná potreba rozvíjať znalosti a zručnosti na to, aby sa predišlo sexuálnym chorobám, je v tomto celkovo pozitívnom prístupe na druhom mieste!!! Deti majú mať vedomosti, ako rozpoznať sexuálne prenosné ochorenia, ale tým by sa predsa v prvom rade malo predchádzať.

Zavádzanie liberálnych trendov do praxe?

Už v roku 2014 pri otvorení otázky Istanbulského dohovoru približne 350 lekárov, psychológov, psychiatrov, biológov, sociológov, pedagógov varovalo pred zavádzaním rodovej ideológie do predškolských a školských zariadení. Upozorňovali na to, že významnú úlohu pri vzniku rodovej dysfórie hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania, kde primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež, a to od čo možno najnižšieho veku. Podľa tohto prístupu má  škola poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov!

V tom čase bol Istanbulský dohovor razantne odmietnutý. Vedci sa záverom vyjadrili, že „Navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania pokus-omyl, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života takmer s istotou omyl tragický)“.

Situácia utíchla a zrazu sme dnes postavení pred reálne uvedenie týchto postupov do praxe. A požiadavky na akceptáciu sexuálnych práv detí sa posunuli do roviny, keď rodič nemá právo do týchto práv detí zasahovať, požaduje sa právo detí na zmenu pohlavia na základe sebaurčenia bez súhlasu rodiča, právo detí na potrat bez obmedzenia veku a bez súhlasu rodiča, sexuálne práva detí. 

„Právo“ (detí) na potrat?

Štandardy sexuálnej výchovy žiadajú právo na potrat u detí vo veku od 15 rokov. Pred týmto vekom majú byť deti informované o týchto právach. Navonok sa ukazuje, že je dôležité učiť deti domáhať sa svojich práv. K tým však patrí aj právo na ochranu sexuálneho a reprodukčného zdravia. 

Má potrat nejaké pozitívne účinky na zdravie žien/dievčat?  Má potrat negatívne účinky na zdravie žien/dievčat? 

Zástancovia legalizácie chemických potratov zrazu upozorňujú na závažné komplikácie spojené s chirurgickými potratmi (sepsa, perforácia maternice, popisované sú aj úmrtia a neplodnosť).  Ako vhodná  alternatíva  chirurgických potratov sa ponúkajú chemické potraty. Ich „výhodami“ oproti chirurgickým potratom má byť vyhnutie sa celkovej anestézii, ale aj pobytu v nemocnici.

Navonok je užitie potratovej tabletky v domácom prostredí asociované s príjemným „zbavením sa“ neželaného tehotenstva. Málokto si však uvedomí, že žena/dievča potráca svoje dieťa sama, bez adekvátnej pomoci, tlmená len bežne dostupnými analgetikami. Nezvládnuteľné bolesti môžu byť príčinou kolapsových stavov. Krvácanie v mnohých prípadoch vedie k nutnosti hospitalizácie a potreby transfúzie a krvácanie bolo aj najčastejšou príčinou smrti v prípade domácich potratov.

Navyše, nie zriedkavou príčinou nutnosti dokončiť domáci potrat v zdravotníckom zariadení je aj neúplný potrat, keď nedôjde k vypudeniu celého plodu s obalmi. Ale najväčšou traumou v mnohých prípadoch býva to, že žena/dievča vidí svoje potratené dieťa. Popotratový syndróm sa vyskytuje aj po chirurgických potratoch, ale v tomto prípade má potrat aj vizuálnu dohru.  

(Pozn. autorky: Momentálne je registrácia potratovej tabletky podmienená vypracovaním štandardného postupu. Ten je však určený pre diagnostiku a liečbu najčastejších a najzávažnejších ochorení.  A tehotenstvo nie je choroba).  

Právo/sloboda rozhodnúť sa

Základným prvkom demokracie je sloboda. V čom teda spočíva táto sloboda? Slobodne sa môže rozhodnúť len žena, muž, manželia, za dieťa rodič, pri vzdelávaní učiteľ, pri tvorbe národných stratégií politik, ale to len vtedy, ak majú k dispozícii všetky dostupné informácie. 

Po odprezentovaní vedľajších účinkov chirurgických a chemických potratov a antikoncepcie (dokázaný karcinogén, riziko tromboembolických príhod – infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda, obezita, poruchy plodnosti, a ďalšie menej závažné komplikácie) často počujem výkriky žien, ale aj mužov – ale o tomto sme nikdy nepočuli!

To však znamená, že verejnosť sa nemôže rozhodnúť slobodne, a to považujem za závažnú skutočnosť.

Antikoncepcia, potraty sa uvádzajú ako súčasť starostlivosti o ženu v súvislosti s jej reprodukčným a sexuálnym zdravím. A tu sa naskytá medicínska, etická aj morálna otázka – vedú tieto postupy k zabezpečeniu sexuálneho a reprodukčného zdravia žien alebo k ich poškodeniu? V zahraničí pribúdajú žaloby žien po potratoch, ktoré trpia závažnými psychickými problémami a dôvodom žaloby je nedostatočná informovanosť o dôsledkoch potratov na fyzické a hlavne psychické zdravie. Kto za tieto rozhodnutia ponesie zodpovednosť?

Právo na zmenu pohlavia na základe sebaurčenia

Jednou z kľúčových priorít „progresívnych“ programov sexuálnej výchovy sú snahy viesť deti od najútlejšieho veku k spochybňovaniu svojej identity, svojho biologického pohlavia, prezentovať im „nové vzorce sexuálneho správania.“

Nepopieram výskyt primárneho transsexualizmu, štatistiky však poukazujú na minimálny výskyt. Príčiny jeho vzniku nie sú známe, dôkazy o genetickej poruche alebo zmenách na mozgu sa nepotvrdili. Čo je dôležité podotknúť, enormne narastajúci trend u detí žiadajúcich o tranzíciu nesvedčí o primárnej, ale o sekundárnej, teda vonkajšími vplyvmi podmienenej, „umelo potencovanej“ poruche. 

K procesu schvaľovania štandardného postupu (ŠP) Transsexualizmus som sa už opakovane vyjadrila v iných článkoch. Ak nemáme medicínu dôkazov, nemôže byť žiaden postup záväzný. Napriek tomu bol schválený.  Vyjadrenie vyše 400 odborníkov, vrátane psychológov a psychiatrov, zostalo bez odozvy. Pýtam sa prečo?

Právo rozhodnúť sa

V rámci sexuálnej výchovy sa tieto práva presúvajú do nižšieho veku vrátane práva na potrat, práva vybrať si pohlavie na základe sebaurčenia, práva na uspokojivý sex, práva na efektívne používanie kondómov a antikoncepcie, a najnovšie práva dieťaťa rozhodnúť sa bez súhlasu rodičov. 
Moja otázka znie: 

„Koľko rodičov na Slovensku sa dožaduje takýchto práv?“

„ Koľko detí na Slovensku sa dožaduje takýchto práv?“   

„Kto vlastne sa týchto práv dožaduje?“ 

„Akým právom sa odoberá rodičom právo rozhodovať za neplnoleté dieťa?“ 

Aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti je viazané na informovaný súhlas rodiča, prečo v prípade tranzície, potratu, užívania hormonálnej antikoncepcie tento súhlas nie je potrebný? Prečo sú sexuálne práva nadradené iným právam?

Tolerancia, ale jednostranná?

Domáhanie sa tolerancie je dobrá stratégia a nikto – ani s konzervatívnym zmýšľaním, nechce byť označený za homofóba, transfóba a človeka s nenávisťou. Problém je však v tom, že naša tolerancia presahuje hranice až tak, že sme ochotní podporiť postupy, s ktorými vnútorne nesúhlasíme. 

Ako je možné, že začíname pohŕdať hodnotami, na ktorých bola vybudovaná Európa a aj Slovensko a necháme si bez mihnutia oka diktovať nové trendy, ktoré sú v rozpore s medicínskymi, prírodnými, vedeckými a aj ľudskými zákonitosťami?

Ako je možné, že odborníci dokážu podporiť postupy, ktoré nie sú v súlade s medicínou dôkazov, ale ani s našimi zákonmi? Ako je možné, že otvoríme cestu experimentom, s nejasným koncom bez toho, aby sme mali ich benefit a riziko preskúmané v praxi?

Po mojich skúsenostiach môžem povedať, že toto je realita, ktorá nás čaká, ak nezasiahneme a budeme sa len nečinne prizerať a hrať sa na tolerantných. Materiály sú pripravené, ich uvedenie do praxe závisí od politickej vôle.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.