Ivan Kříž: Keď maľujem, chce sa mi aj písať a keď píšem, chce sa mi aj maľovať

Vaša rodina pochádza z Čiech, ale narodili ste sa na strednom Slovensku, v obci Likier. Aký je váš rodinný príbeh? Kedy ste sa rozhodli pre výtvarnú dráhu?

Dovolím si na začiatok tohto rozhovoru parafrázovať bôľne-sladkého, s nenaplneným vzťahom, tak aspoň umelecky úspešného – básnika rodnej hrudy:
Slovensko moje, rodisko moje / aj mohyla mojich ľúbostí, / v Tebe mám lásky dvoje / Gemer a Tatry – malé aj veľké / a naostatok aj naokolo / všetko mi rovnako milé / blízke...

A taký vzťah k Slovensku mal aj otec, keď sa rozhodol pracovať tu a odviesť z Brna moju mamu. Úspešne sa venoval železnici (zvršku, neskôr bezdotykovej koľaji, jej ukladaniu a zabezpečeniu – to je dovedna so spolupracovníkom Mamatejom ich patent a naše pohodlie pri cestovaní vlakom.)

Na začiatku rodičia bývali v Tisovci (v tieni Hradovej, blízko rodného domu Clementisa). Najbližšia pôrodnica bola v Likieri, tam som sa narodil a v tisovskom kostole bol pokrstený ako evanjelik augsburského vyznania.

Maliarom som sa pevne rozhodol byť v deviatej triede, hoci pred maturitou v Košiciach ako nadšený člen horolezeckého oddielu som sa zaujímal o miesto horského nosiča na Téryho chate, ale kazeta s olejovými farbami od rodičov rozhodla.