Marek Maďarič

Zdá sa, že „zodpovední“ si to uvedomujú, snažia sa však chytať psa za chvost. Občas presiaknu informácie o „sociálno-inžinierskych“ riešeniach, napríklad o tom, že v Bratislave sa uskutočnila séria stretnutí zástupcov Európskej komisie a slovenskej vlády, na ktorých padla požiadavka, aby globálne firmy Alphabet, TikTok a Meta urobili viac na „ochranu” slovenských volieb pred cudzími zásahmi a aby ešte pred voľbami vynaložili dodatočné prostriedky na potlačenie údajných dezinformácií a proruskej propagandy.

Ak dám nabok pokušenie povedať, že je to riešenie ako z dystopického filmu, dovolím si tvrdiť, že je to hlavne plač na nesprávnom hrobe. Navrhovanými zákazmi sa totiž dosiahne len to, že príťažlivosť alternatívneho ovocia bude ešte väčšia.

Ryba totiž smrdí od hlavy a informačný priestor smrdí od médií hlavného prúdu.

Jeho priľnavosť k establišmentu a uzavretosť do názorovej bubliny je pravou silou alternatívy, nie naopak. Ak sa naše hlavné médiá určitým informáciám vyhýbajú, ak obmedzujú slobodnú konfrontáciu názorov v tom zmysle, že kádrujú, komu dajú slovo a komu ho uprú, tak sa nečudujme, že ľudia si vytvoria vlastné komunikačné a informačné kanály. Ich kvalita, to je už iná otázka.

Na tomto princípe potom získavajú na sile a podpore aj politické strany, ktoré vybočia z bruselského konsenzu, čo je dnes hodnotené ako kacírske narúšanie nášho civilizačného okruhu. Ak si však matne spomínam, náš civilizačný okruh si dlho zakladal práve na širokej slobode slova a pluralite názorov. Alebo sme už iná civilizácia, len sme si to ešte nevšimli?

Ak teda niekto tvrdí, že Fico je späť vďaka tomu, že Matovič mu svojím nezvládnutým vládnutím prestrel červený koberec, tak je to iba čiastková pravda. Veď ten koberec chaosu predsa Matovič prestrel rovnako Pellegrinimu či Šimečkovi. Zvíťazil však Fico. Prečo?

Pretože Fico s politickým inštinktom sebe vlastným neomylne siahol po témach, ktoré hĺbkovo zasiahli ľudí, a uchopil ich mimo predpísanej šablóny. Týmto spôsobom sa stal jediným relevantným tlmočníkom názorov veľkej skupiny voličov.

Pritom ani nešlo o veľké kacírstvo. Stačilo, že počas pandémie sa Fico nepridal k propagátorom očkovania, ale zaujal postoj (paradoxne, liberálny), aby sa ľudia rozhodli sami. Veď si len spomeňme, že predseda Smeru sa deklaroval ako človek, ktorý sa zaočkovať nedá, a druhý muž Smeru Kaliňák sa prezentoval ako veľký prívrženec očkovania. To však nebránilo médiám hlavného prúdu urobiť z Fica antivaxera – a tým mu vlastne pomôcť. Možno nepostrehli, že toto bol aj moment, keď sa Smer začal preferenčne dvíhať.

Ešte väčšieho kacírstva sa Fico dopustil v otázke príčin vojny na Ukrajine a hlavne v postoji nedodávať Ukrajine zbrane. Pritom vojna u nášho suseda bola jednou z rozhodujúcich tém v predvolebnej kampani, a to napriek tomu, že moderátori predvolebných diskusií robili všetko pre to, aby sa v nich vojna nezmienila. O to viac sa však o nej viedli debaty na sociálnych sieťach a alternatívnych mediálnych kanáloch. A široká obec sledovateľov mala opäť najvýraznejšieho reprezentanta svojich pochybností a obáv práve vo Ficovi.

Je iste ľahké povedať, ako sa to už zvykne, že Smer zneužil strach ľudí. Ale čo tak spýtať sa, či obavy ľudí a ich záujem o širší pohľad na vojnu dostatočne reflektovali médiá hlavného prúdu? Skôr nie, pretože pre ich prístup sa stal príznačný princíp cenzúry. Spomeňme si na ojedinelý rozhovor s americkým ekonómom Jeffreyom Sachsom v TA3, kde mu bol daný priestor vysloviť názor, že jednou z príčin vojny na Ukrajine je dlhodobé rozširovanie NATO smerom k hraniciam Ruska. Tento rozhovor bol následne (dočasne) zmazaný, kým v televízii nepochopili, že sa už ako senzácia šíri po internete. A tak aspoň na výstrahu z televízie odišla zodpovedná redaktorka. Aj takýmto spôsobom sa vytvára priestor pre alternatívu a podpora pre politikov, ktorí nemajú problém komunikovať na sociálnych sieťach to, čo sa v médiách hlavného prúdu povedať nesmie.

Na záver nezaškodí zmieniť aktuálnu výročnú správu Vojenského spravodajstva Ministerstva obrany Českej republiky za rok 2022, v ktorej sa okrem iného uvádza, že pojmy ako hybridná vojna, propaganda a dezinformácie sa vo verejnej debate používali aj pre dehonestáciu názorových protivníkov. Ale veď zacitujme si z nej:

„Prehlbujúca sa vágnosť a významová neurčitosť zmienených termínov pritom viedla k prípadom, keď ich niektorí politickí a spoločenskí aktéri začali používať aj na označenie pravdivých informácií, ktoré však neboli v súlade s nimi presadzovanými ideami, a keď dokonca dochádzalo k spájaniu kritiky vládnych politík s propagandistickým pôsobením cudzej moci, čo mohlo viesť k vyčleneniu časti – do tej doby legitímnych – hlasov z politickej debaty.“

Zdá sa vám, že na Slovensku by to mohlo byť inak?