Od Ficovho zrušenia ku Gašparovým pochybnostiam
Celý príbeh sa pritom začal pomerne jednoznačne. Premiér Robert Fico koncom augusta avizoval zámer zrušiť transakčnú daň od 1. januára 2027. Tento krok mal byť súčasťou prípravy nového rozpočtu a zapadal do vládnej rétoriky o potrebe prorastových opatrení. Lenže 5. septembra už pripustil jeho prehodnotenie.
Reagoval pritom na komentáre podnikateľov, opozície a médií, podľa ktorých zrušenie dane neprinesie zásadné zrýchlenie hospodárskeho rastu. „Za týchto okolností sa asi spýtam na koaličnej rade, či zrušenie transakčnej dane neprehodnotíme, keď nie je až taká zlá,“ vyhlásil Fico.
Pripomenul, že daň má do rozpočtu priniesť takmer 500 miliónov eur. Tie by podľa neho štát mohol použiť na dostavbu nemocníc a dopravné projekty. Problém tak bol od začiatku zrejmý: transakčná daň prináša do štátneho rozpočtu stovky miliónov eur a jej zrušenie vytvára výpadok, ktorý treba niečím nahradiť.
Presne v tomto bode sa pôvodný plán začal komplikovať.
Tibor Gašpar v utorok naznačil, že podľa posledných informácií sa daň „zrejme“ ako celok rušiť nebude a dôjde iba k jej úpravám. Dôvod pomenoval otvorene. Zatiaľ sa nenašiel spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov po jej zrušení.
Zároveň však priznal, že nevie, či sa na takomto postupe definitívne dohodla koaličná rada. Jeho vyjadrenie preto nemožno čítať ako oznámenie hotového rozhodnutia vlády. Je však dôležitým signálom toho, kam sa diskusia v Smere posunula.
Ešte zaujímavejšie bolo Gašparovo vysvetlenie predchádzajúceho premiérovho oznámenia. Povedal, že premiér si „otestoval reakciu“ kritikov transakčnej dane. Z ekonomického opatrenia sa tak v priebehu niekoľkých týždňov stal aj politický test.
Danko: Daň neprežije
O deň neskôr však Andrej Danko predstavil inú verziu. „Principiálne transakčná daň neprežije, otázka je, dokedy neprežije, či už budúce obdobie, alebo o rok,“ vyhlásil v parlamente. Pripustil aj jej etapovité rušenie. Predseda SNS zároveň odmietol predstavu, že koalícia už má rozpočet dohodnutý. „Ja som sám zvedavý, čo predloží minister financií,“ poznamenal.
SNS pritom už deň predtým oznámila, že svoj súhlas s rozpočtom podmieňuje zrušením transakčnej dane. Danko pripustil, že blokovanie rozpočtu je v prípade nesplnenia požiadaviek SNS jednou z možností.
A zoznam požiadaviek nie je krátky. SNS chce zrušenie diskutovanej dane, nižšiu spotrebnú daň z pohonných látok, vyššie zdanenie bánk a energetických spoločností či desaťpercentné zvýšenie platov v štátnej správe a Policajnom zbore. Danko hovorí aj o zvýšení dôchodkov pre seniorov nad 85 rokov a pripúšťa adresnejšie nastavenie trinástych dôchodkov.
To všetko sa však musí zmestiť do toho istého rozpočtu.
Hlas: Kamenický si bude musieť poradiť
Tretí koaličný partner Hlas sa ešte začiatkom septembra prikláňal k úplnému zrušeniu transakčnej dane. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok 6. septembra v televíznej relácii STVR O 5 minút 12 označil jej odstránenie za jedno z kľúčových prorastových opatrení. Pripomenul pritom, že po zrušení dane volajú aj zamestnávatelia.
„Nikto z nás nie je nadšený, že transakčná daň na Slovensku je,“ povedal. Na otázku, ako nahradiť približne 500 miliónov eur, ktoré by po jej zrušení mohli chýbať, odpovedal podstatne stručnejšie: „Pán Kamenický si bude musieť nejako poradiť.“
Táto veta dnes pomerne presne vystihuje problém ministra financií.
Práve hľadanie náhrady za tento príjem je dnes jednou z hlavných prekážok úplného zrušenia dane. Potvrdil to pre Štandard aj šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci. Strana podľa neho nebola od začiatku za zavedenie transakčnej dane a podporila ju iba ako nevyhnutnú súčasť konsolidácie verejných financií. Či sa ju však podarí reálne zrušiť, zatiaľ potvrdiť nevedel.
Dôvodom je rovnaký problém, na ktorý naráža celá koaličná diskusia o rozpočte na rok 2027. A to odkiaľ vziať chýbajúce peniaze. Podľa Puciho zatiaľ žiadny z koaličných partnerov nepredložil konkrétny návrh, ktorý by ukázal, ako výpadok po zrušení transakčnej dane nahradiť.
Tri ciele, jeden rozpočet
Vláda sa pri rozpočte na rok 2027 dostáva do nepríjemného trojuholníka. Potrebuje pokračovať v ozdravovaní verejných financií. Koaličné strany zároveň prichádzajú s novými výdavkovými požiadavkami. A vláda už mesiace sľubuje prorastové opatrenia a zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska.
Práve posledná časť zatiaľ zostáva najmenej konkrétna. Vláda síce pripravila prvé opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia v spolupráci so zamestnávateľmi, tie však boli nastavené tak, aby v prvom kole nemali dosah na štátny rozpočet.
Ťažšia otázka teda zostáva. Čo s opatreniami na podporu rastu, ktoré si vyžiadajú ďalšie financie?
Transakčná daň mala byť jedným z prvých viditeľných signálov, že vláda je pripravená niektoré náklady podnikateľského prostredia reálne znížiť. Namiesto toho sa ešte pred dokončením rozpočtu stala predmetom koaličného sporu.
A práve tu sa politická debata stretáva s rozpočtovou matematikou. Zrušenie transakčnej dane môže pomôcť podnikateľskému prostrediu. Výpadok približne pol miliardy eur však spolu s daňou nezmizne. Štát môže znížiť výdavky, zvýšiť iné príjmy, skombinovať obe možnosti alebo akceptovať vyšší deficit.
To už nie je technický spor o jednu daň. Je to spor o základnú logiku rozpočtu.
Od sľubov k činom
Do debaty o rozpočte však vstupujú aj zamestnávatelia. Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že o prorastových opatreniach sa musí rozhodovať ešte pred jeho schválením, ak majú priniesť efekt už v budúcom roku.
Vláde predložila viac ako 200 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia, konkurencieschopnosti aj fungovania štátu – od efektívnejšieho verejného obstarávania a centralizácie nákupov až po rozsiahlejšiu digitalizáciu verejnej správy. „My netvrdíme, že máme patent na rozum. Mnohí naši členovia však patria medzi najúspešnejšie podniky na Slovensku a viaceré opatrenia, ktoré navrhujeme, sa už osvedčili v praxi,“ povedal viceprezident RÚZ Róbert Spišák.
Únia varuje, že ak sa diskusia opäť odloží až na obdobie po schválení rozpočtu, priestor na opatrenia s účinkom už v roku 2027 sa výrazne zúži.
A čo šetrenie štátu?
Do tejto rovnice patrí ešte jeden premiérov výrok. Fico v máji hovoril o možnosti, že štát, samosprávy, vyššie územné celky, Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne ušetria tri percentá svojich výdavkov. Takto získaný priestor odhadoval približne na 1,7 miliardy eur a peniaze chcel použiť na podporu hospodárskeho rastu.
„Pri 50 miliardách eur sú tri percentá asi 1,7 miliardy eur, ktoré by som chcel použiť vyslovene na podporu hospodárskeho rastu,“ povedal premiér v máji, o čom sme v Štandarde písali.
To však neznamená, že 1,7 miliardy dnes leží pripravených v rozpočte alebo že by celé toto číslo predstavovalo okamžite realizovateľnú úsporu. Bola to premiérova predstava o možnom zdroji financovania prorastových opatrení.
Práve preto bude zaujímavé sledovať, či sa v rozpočte na rok 2027 objavia aj konkrétne úspory na strane verejného sektora. Ak je totiž hlavným problémom pri zrušení transakčnej dane chýbajúci príjem, otázka znie aj opačne: koľko z konsolidácie a financovania rastu dokáže vláda tentoraz nájsť vo vlastných výdavkoch?
Prvý stret rétoriky s rozpočtom
Transakčná daň sa tak stala indikátorom väčšieho problému. Fico najprv oznámil zámer zrušiť ju od januára 2027. Hlas jej zrušenie označil za kľúčové prorastové opatrenie. Gašpar teraz tvrdí, že úplne zrušená zrejme nebude. Danko o deň neskôr hovorí, že určite neprežije.
Isté je zatiaľ predovšetkým to, že konečná dohoda koalície nebola verejne potvrdená. Rozpočet na rok 2027 preto bude vážnym stretom vládnej prorastovej rétoriky s rozpočtovou realitou. Ukáže, ktoré dane chce vláda skutočne zrušiť, kde nájde úspory a aký priestor ponechá ekonomike na rast.
Transakčná daň je iba prvou skúškou. Zatiaľ však viac než odpoveď na otázku, ako chce vláda podporiť konkurencieschopnosť, ukazuje, že koalícia ešte hľadá odpoveď na základnejšiu otázku: čo si v rozpočte na rok 2027 vlastne môže dovoliť.
