„Denne prichádzame do kontaktu s pacientmi, u ktorých môže mať chrípka vážnejší priebeh,“ konštatoval vo štvrtok na tlačovej konferencii vedecký sekretár Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Štefan Laššán, pričom upozornil najmä na ľudí s chronickými ochoreniami dýchacích ciest.
Rizikovou skupinou sú napríklad pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, bronchiálnou astmou, chronickými intersticiálnymi či onkologickými ochoreniami pľúc.
Chrípka pritom nepredstavuje pre pľúca iba krátkodobú záťaž. Vírus spôsobuje zápal dýchacích ciest, môže viesť k zúženiu priedušiek a hromadeniu hlienu. Ten následne vytvára podmienky na vznik bakteriálnej infekcie. Chrípková infekcia tak môže zároveň poškodiť pľúcne tkanivo a viesť k zápalu pľúc.
Podľa pneumológov preto nestačí spoliehať sa iba na základné hygienické a režimové opatrenia, ale dôležitou súčasťou prevencie je očkovanie. „Patríme medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou ľudí na zápaly dolných dýchacích ciest a infekcie pľúc. Pacient s chronicky respiračným ochorením sa teda musí chrániť,“ doplnil Laššán.
Riziko sa netýka iba pľúc
Na chrípku upozorňujú aj kardiológovia. Vírusová infekcia totiž môže zaťažiť celý organizmus a u ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami zvýšiť riziko komplikácií.
Za najohrozenejších považujú najmä ľudí so srdcovým zlyhávaním, ischemickou chorobou srdca, seniorov nad 65 rokov, pacientov s niektorými reumatickými ochoreniami spojenými s kardiologickým ochorením, zdravotníkov a tehotné ženy.
„Ako kardiológovia chceme predovšetkým zabrániť infarktu myokardu a ďalším kardiovaskulárnym komplikáciám. Očkovanie proti chrípke môže pomôcť znížiť aj toto riziko,“ vysvetľuje prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Milan Luknár.
Dodal, že na Slovensku máme vysoký výskyt rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, ako sú obezita, vysoký tlak, cukrovka, fajčenie či alkohol, a jedným z nich je aj nízka zaočkovanosť proti chrípke.
„Kým u nás je zaočkovaných približne päť percent ľudí, v Dánsku je to až 75 percent. Je preukázané, že v Dánsku žijú ľudia o štyri roky dlhšie ako na Slovensku,“ dodáva.
Pozor by si mali dať aj diabetici a ľudia s obezitou
Chrípka môže skomplikovať zdravotný stav aj ľuďom s cukrovkou. Infekcia totiž ovplyvňuje metabolizmus a môže viesť k výraznejšiemu kolísaniu hladiny cukru v krvi.
„Pre diabetika chrípka nie je iba bežná infekcia, pri ktorej si ľahne do postele a počká, kým prejde. Počas infekcie sa mení metabolizmus a pacient môže mať problém udržať hladinu cukru pod kontrolou,“ dopĺňa predsedníčka výboru Slovenskej diabetologickej spoločnosti Adriana Ilavská.
Vyššie hodnoty cukru podľa nej môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov po odznení chrípky.
Infekcie môžu rizikovejšie prebiehať aj u ľudí s obezitou. Prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie Ľubomíra Fábryová upozornila, že toto chronické ochorenie súvisí s ďalšími zdravotnými problémami, napríklad vysokým tlakom, poruchami metabolizmu tukov či cukrovkou.
Pacienti sa podľa nej niekedy pýtajú, či by mali najskôr schudnúť a až potom sa dať zaočkovať. „Nie. Obe veci treba robiť paralelne. Je potrebné pacientov očkovať a zároveň s nimi pracovať na znižovaní hmotnosti,“ myslí si.
Zaočkovaných je stále málo
Podľa údajov Inštitútu zdravotníckych analýz ministerstva zdravotníctva sa zaočkovanosť proti chrípke na Slovensku výrazne nemení.
V minulej sezóne, teda na prelome rokov 2025 a 2026, bolo podľa údajov zdravotných poisťovní zaočkovaných približne 294-tisíc ľudí, čo predstavovalo 5,4 percenta celej populácie. Nižšia bola aj zaočkovanosť medzi chronicky chorými pacientmi, kde dosiahla približne 13 percent.
Rozdiely boli aj medzi krajmi. Najvyššiu zaočkovanosť zaznamenali v Bratislavskom kraji, kde dosiahla 8,3 percenta, najnižšiu v Trenčianskom kraji s 4,7 percenta.
Očkovanie má byť dostupnejšie
Odborníci zároveň hovoria o tom, že očkovanie bude prístupné na viacerých miestach. V tejto sezóne môžu všeobecní lekári zaočkovať proti chrípke aj pacientov, ktorých nemajú vo svojej kapitácii. Ak teda príde rodič s dieťaťom k pediatrovi, môže tam byť zaočkovaný aj on. Platiť to má aj opačne.
Vakcína bude dostupná aj u niektorých špecialistov. Tehotné ženy ju tak môžu dostať napríklad u gynekológa. Ako tvrdia odborníci, očkovanie počas tehotenstva zároveň poskytuje ochranu dieťaťu v prvých mesiacoch života.
Novinkou má byť postupné rozširovanie vakcinácie aj do lekární. Farmaceuti však v tejto sezóne ešte nebudú očkovať plošne.
„Najskôr musia absolvovať potrebnú prípravu a praktickú časť. V niektorých lekárňach sa však očkovanie môže uskutočniť za účasti lekára,“ spresňuje prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.
Výhodou má byť podľa jej slov najmä časová dostupnosť. Očkovanie by mohlo byť možné aj mimo klasických ordinačných hodín, napríklad popoludní alebo cez víkend. Odporúča zaobstarať si vakcíny čo najskôr, pretože zvlášť živé nazálne (nosové, poznámka redakcie) vakcíny pre deti od dvoch rokov sa rýchlo míňajú.
Laššán doplnil, že chrípková vakcína sa vyrába každý rok nová, preto je ich počet obmedzený. Jej počty pre krajinu sa odvíjajú najmä od toho, aký bol záujem a spotreba v uplynulých rokoch. „Keď každý rok zaočkujeme viac ľudí, aj vakcín bude rok čo rok viac,“ vysvetľuje.
Kedy sa dať zaočkovať?
Chrípková sezóna má podľa Laššána na Slovensku zvyčajne dva vrcholy – prvý pred Vianocami a druhý koncom januára. Odborníci preto odporúčajú nenechávať si možnosť ochrániť sa pred ochorením na poslednú chvíľu.
„Polovica až koniec októbra je vhodný čas na očkovanie. Chceme, aby ochrana vydržala počas celej chrípkovej sezóny,“ zhodujú sa. Zároveň upozorňujú, že je dôležité rozlišovať chrípku a chrípke podobné ochorenia. Nie každé ochorenie s kašľom a nádchou je chrípka.
„Chrípka má typicky náhly začiatok. Človek je ráno zdravý a zrazu ho začnú bolieť svaly, kĺby, hlava, často má vysokú horúčku a musí si ľahnúť. Kašeľ prichádza neskôr a býva skôr suchý. Nádcha pritom pri chrípke vôbec nemusí byť,“ ozrejmujú.
Bežná nádcha, kašeľ a mierne zvýšená teplota preto ešte nemusia znamenať chrípku.
A čo ak človek napriek očkovaniu ochorie? Ani vtedy podľa odborníkov nemusí byť vakcína „neúspešná“. „Ak zaočkovaný človek chrípku dostane, infekcia môže prebiehať výrazne ľahšie, niekedy aj pod obrazom ľahkého prechladnutia,“ uzatvára Laššán.
