Slosiarik: Problémom bude nájsť 76 poslancov pripravených štyri roky vládnuť
Slovo nezvratné by som radšej nepoužil, povedal v rozhovore pre Štandard Martin Slosiarik z agentúry Focus v odpovedi na otázku, či koaličné strany stratia šancu pokračovať vo vláde aj v prípade vysokej podpory Republiky.
Do parlamentných volieb zostáva rok. Naposledy sa uskutočnili 30. septembra 2023. Keďže nasledujúce voľby sa podľa ústavy nemôžu konať v lehote presahujúcej pravidelné volebné obdobie, najpravdepodobnejším termínom je sobota 25. septembra 2027. Presný termín by mal predseda parlamentu Richard Raši vyhlásiť najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.
Súčasné pomery síl na politickej scéne podľa prieskumu Focusu zo začiatku septembra tohto roka pre portál 360tka ukázali, že vládu by mohli zostaviť opozičné parlamentné subjekty aj s mimoparlamentnými Demokratmi. Tí získali päť percent, čo je hranica potrebná na vstup do Národnej rady.
Vládne strany Smer a Hlas by vládu nezostavili ani vtedy, keby sa k nim pridala Republika. Problém je, že pred bránami parlamentu by zostala SNS, ktorá v prieskume získala podporu štyri percentá.
Smer, Hlas a SNS si podľa nameraných údajov oproti voľbám dohromady pohoršili o 13,56 percentuálneho bodu. Hlas prišiel o 6,3 bodu, Smer o 5,64 a SNS o 1,62 bodu.
Zaujímavé je, že ak by sa voľby konali začiatkom septembra tohto roka, víťaz volieb by nebol istý. Zhodný výsledok 17,3 percenta v prieskume dosiahli vládny Smer aj opozičné PS. Zvyčajne víťaz volieb dostane ako prvý od hlavy štátu poverenie, aby viedol rokovania o zostavení nového vládneho kabinetu. Prezident Peter Pellegrini by zrejme stál pred otázkou, či by uprednostnil Roberta Fica alebo Michala Šimečku.
PS si v porovnaní s výsledkom posledných volieb v prieskume Focusu pohoršilo o 0,66 percentuálneho bodu. Ďalšie opozičné subjekty KDH a Hnutie Slovensko sú približne na rovnakej úrovni podpory ako vo voľbách. SaS je na tom v súčasnosti o niečo lepšie. Kým vo voľbách získala 6,32 percenta hlasov, v prieskume ju preferovalo 7,5 percenta opýtaných.
Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus upozornil, že prieskumy treba chápať predovšetkým ako obraz súčasného rozloženia politických síl, nie ako prognózu výsledku volieb.
Zachová sa v nasledujúcich dvanástich mesiacoch trend miernej prevahy súčasnej parlamentnej opozície vrátane Demokratov?
Dnešné dáta ukazujú určitý pomer síl, ale historicky poznáme prípady, keď sa za posledný rok menilo najmä rozdelenie podpory vnútri blokov, aj prípady (najmä 2002, 2010 a čiastočne 2020), keď sa výrazne zmenila aj sila celého širšieho politického priestoru. Preto dnešnú miernu prevahu nemožno mechanicky premietať o rok dopredu. Ak by som mal povedať, čo považujem na základe dnešných dát za realistický scenár, tak zachovanie približne súčasného pomeru síl medzi širšími politickými tábormi určite nemožno vylúčiť, najmä ak do opozičného priestoru započítavame aj Hnutie Slovensko.
Branislav Gröhling (zľava), Michal Šimečka, Milan Majerský, Jaroslav Naď. Foto: Progresívne Slovensko/FB
Pre PS je Hnutie Slovensko neželaný partner do koalície. Myslíte si, že sa do volieb ešte zmenia preferencie do takej miery, že by opozičné strany nepotrebovali hnutie Igora Matoviča na vytvorenie vládnej väčšiny?
Dnes Focus pri kombinácii PS + SaS + KDH + Demokrati hovorí o 66 mandátoch. Po pridaní Hnutia Slovensko je to 82 mandátov. Ale otázka, či to tak bude o rok, je presne to, čo historické dáta neumožňujú spoľahlivo určiť. Rozdiel niekoľkých percentuálnych bodov, vstup alebo vypadnutie jednej päťpercentnej strany či vnútroblokové presuny môžu koaličnú matematiku úplne zmeniť.
Pokiaľ ide o koaličné strany, považujete za nezvratné, že stratia šancu pokračovať vo vláde, a to aj v prípade, že si Republika zachová vysokú mieru podpory?
Slovo nezvratné by som radšej nepoužil. Rok pred voľbami nám história jednoducho nedáva takú mieru istoty. Navyše dnes nie je celkom jasná ani sila jednotlivých strán: Republika má podľa Focusu 12,4 percenta, podľa NMS 15,6 percenta a podľa Infostatu 9,9 percenta. Koaličná aritmetika je navyše mimoriadne citlivá na to, ktoré strany prekročia hranicu piatich percent.
Takmer v každých voľbách býva zvykom, že sa do parlamentu dostane nová strana, no iná z neho vypadne. Ktorá strana alebo strany by sa mohli obávať, že neprekročia hranicu piatich percent? A naopak, strany, ktoré dnes v parlamente nie sú, môžu byť úspešné?
Pri pohľade rok dopredu by som určite nehovoril iba o Demokratoch. Tí sú dnes síce k päťpercentnej hranici najbližšie, ale určitú mieru neistoty by som videl aj pri KDH a SaS. Obe strany sú dnes nad hranicou zvoliteľnosti, ich náskok však nie je taký veľký, aby sme približne rok pred voľbami mohli považovať ich účasť v budúcom parlamente za samozrejmosť.
Dôležité pritom nie je iba to, koľko majú tieto strany dnes. SaS, KDH, Demokrati, Hnutie Slovensko a PS súperia o čiastočne sa prekrývajúci voličský priestor. História ukazuje, že počas posledného roka pred voľbami sa môže podpora v rámci širšieho politického tábora výrazne preskupiť. Rast jednej strany tak môže ísť čiastočne na úkor inej strany z podobného priestoru bez toho, aby sa dramaticky zmenila celková sila tohto tábora.
Dobrým varovaním je KDH z roku 2016. V prieskumoch sa počas veľkej časti obdobia pohybovalo nad hranicou zvoliteľnosti, vo voľbách však získalo 4,94 percenta. Podobne Republika bola v roku 2023 dlhodobo nad piatimi percentami a skončila na 4,75 percenta, zatiaľ čo SNS sa z pozície pod hranicou napokon do parlamentu dostala.
Pri stranách pohybujúcich sa približne medzi piatimi až ôsmimi percentami by som preto rok pred voľbami bol veľmi opatrný s tvrdením, že majú parlamentnú účasť istú. Ale môžeme sa pozrieť aj na opačnú stranu politického spektra. V septembri má Hlas podľa troch čerstvých meraní 6,4 percenta (NMS), 7,4 percenta (Infostat) a 8,4 percenta (Focus). Ak by sa v tomto politickom priestore ďalej koncentrovala podpora okolo Smeru alebo Republiky, Hlas môže byť jednou zo strán, ktoré sa dostanú pod tlak.
Aj keď ešte chýbajú dáta z prieskumov a poznáme len preferencie Sme rodina, akú šancu dávate spojeniu Borisa Kollára s bývalým šéfom SaS Richardom Sulíkom? Myslíte si, že Sulík môže prilákať aj nejakých voličov SaS?
Samotné spojenie je zaujímavé tým, že sa pokúša spojiť dve do určitej miery odlišné voličské skupiny. Sulík môže priniesť predovšetkým ekonomicky pravicovú agendu a časť svojich bývalých podporovateľov, Kollár zase vlastné voličské zázemie a sociálnejšie orientovanú politickú ponuku.
Otázkou bude, či sa tieto elektoráty dokážu sčítať alebo bude časť voličov jedného či druhého politika toto spojenie odmietať. Nemyslím si však, že Sulíkov potenciál treba hľadať iba medzi súčasnými voličmi SaS. Jeho dnešná politická ponuka sa od SaS v niektorých témach pomerne výrazne odlišuje. Sulík vystupuje veľmi kriticky voči súčasnému smerovaniu Európskej únie, Green Dealu a migrácii a kritickejšie než SaS sa vyjadruje aj k podpore Ukrajiny. Tým sa môže pokúšať osloviť aj časť voličov, ktorí dnes stoja mimo tradičného stredopravého opozičného priestoru.
Určitý presun bývalých alebo súčasných voličov SaS k Sulíkovi, samozrejme, nemožno vylúčiť. Sulík stranu zakladal a dlhé roky ju personifikoval, takže pre časť jej elektorátu môže zostať dôveryhodnou politickou značkou. Zároveň však nemožno automaticky predpokladať, že bývalý Sulíkov volič je aj dnešným potenciálnym voličom jeho nového projektu.
SaS sa po jeho odchode profiluje v niektorých hodnotových a zahraničnopolitických otázkach odlišne a časť jej dnešných voličov môže byť práve s týmto smerovaním stotožnená. Tu by som naozaj počkal na prvé meranie po oznámení spolupráce. V prípade Sulíka totiž dnešná ponuka už nie je jednoducho „pôvodná SaS pod inou značkou“.
V poslednom prieskume Focusu sú PS a Smer na tom rovnako. Myslíte si, že rozdiel medzi nimi môže byť tesný aj vo voľbách?
Môže, ale rovnako z dnešnej remízy nemožno vyvodiť, že tesný bude. V roku 2020 by rok pred voľbami málokto z aktuálneho poradia odvodil konečný odstup OĽaNO od Smeru. V roku 2023 sa zmenilo celé poradie Hlas – Smer – PS. Dnešných 17,3 : 17,3 percenta je fotografia septembra 2026, nie prognóza volebného výsledku.
Zľava: Robert Fico, Michal Šimečka a Robert Kaliňák. Foto: Martin Baumann/TASR
Zatiaľ sa nestalo, že by sa parlamentné voľby skončili „dokonalou remízou“, keď ani jeden tábor nebol schopný zostaviť funkčnú vládu. Môže takýto pat nastať v budúcoročných voľbách?
Pat je reálna možnosť v tom zmysle, že po voľbách nemusí existovať politicky priechodná kombinácia strán schopná vytvoriť stabilnú väčšinu. Po voľbách sa spravidla dá nájsť kombinácia strán, ktorá má viac ako 75 poslancov.
Oveľa dôležitejšou otázkou však je, či ide zároveň o strany, ktoré sú ochotné a schopné spolu vytvoriť funkčnú vládu. Súčasné prieskumy dobre ukazujú, prečo môže byť povolebná situácia komplikovaná. Napríklad podľa septembrového prieskumu Focusu by PS, SaS, KDH a Demokrati mali spolu 66 mandátov a väčšinu by získali až po pridaní Hnutia Slovensko.
Už relatívne malé zmeny podpory strán alebo to, či niektorá zo strán okolo päťpercentnej hranice do parlamentu vstúpi alebo nie, preto môžu zásadne zmeniť povolebnú matematiku.
A netreba zabudnúť na to, že dnešná stranícka súťaž nie je rozdelená iba na dva úplne homogénne politické bloky. Medzi niektorými stranami existujú výrazné personálne bariéry spolupráce. Preto si viem predstaviť výsledok, pri ktorom nebude hlavným problémom nájsť na papieri 76 poslancov, ale nájsť 76 poslancov strán, ktorí sú pripravení spolu štyri roky vládnuť.
