Netanjahu sa vo vzdorovitom prejave v OSN ostro ohradil proti kritikom Izraela
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN odsúdil kritiku Izraela a osobitne sa zameral na starostu New Yorku Zohana Mamdaniho.
Benjamin Netanyahu hovorí na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku 24. septembra 2026 po odchode delegátov na protest. Foto: Ryan Murphy/Getty Images
Vo svojom odhodlanom prejave ostro reagoval na široké spektrum kritikov svojej krajiny, vrátane newyorského starostu Mamdaniho. Vo štvrtok popoludní v New Yorku zaútočil na odporcov izraelskej vojny proti Iránu a milíciám podporovaným iránskymi silami, ako aj na tých, ktorí ju vykresľujú ako čokoľvek iné než boj o národné prežitie.
Počas svojho 40-minútového prejavu izraelský líder pochválil vojakov svojej krajiny a spojencov, pričom ostro kritizoval západné hlavy štátov a verejných činiteľov, ktorých obvinil z toho, že „podľahli antisemitským davom“.
Prejav premiéra, ktorému predchádzali protesty a odchod delegátov zo sály, bol plamennou obhajobou kontroverzného konania Izraela v reakcii na teroristické útoky zo 7. októbra 2023, pri ktorých militanti z hnutia Hamas zabili približne 1 200 Izraelčanov.
Odvtedy je Izrael v súvislosti s vojnou v Gaze obviňovaný z genocídy – čo Izrael dôrazne popiera –, pričom za tri roky zahynulo najmenej 70-tisíc Palestínčanov, čo je číslo, na ktorom sa údajne zhodli zdravotné orgány v Gaze a izraelskí vojenskí predstavitelia.
Až keď diplomati opustili sálu a protestné skandovanie utíchlo, Netanjahu označil odchádzajúcich delegátov za „morálnych zbabelcov“ a vyzval ostatných, ktorí mali v úmysle odísť, aby tak urobili.
Netanjahu začal rozprávať o spoločnej izraelsko-americkej leteckej operácii proti Iránu a rozhodnutie zaútočiť na iránske jadrové zariadenia označil za jedno z najľahších rozhodnutí, aké kedy počas svojho pôsobenia vo funkcii premiéra urobil, pretože tvrdil, že keby tak neurobil, „všetci by sme boli mŕtvi“.
V ďalšom komentári k delegátom, ktorí opustili sálu ešte pred jeho prejavom, izraelský premiér tvrdil, že mnohí lídri ich krajín v súkromí ďakujú Izraelu za útoky na iránske jadrové zariadenia, čo označil za „ohromujúcu pokryteckosť“.
Izrael zaútočil na iránske vojenské a jadrové zariadenia v rámci takzvanej Dvanásťdňovej vojny, ktorá prebiehala od 13. do 24. júna minulého roka a na ktorú tento rok nadviazala spoločná izraelsko-americká vojenská kampaň spustená 28. februára, známa v Izraeli ako operácia Roaring Lion a v USA ako operácia Epic Fury.
Netanjahu prirovnal súčasnú situáciu k Šesťdňovej vojne z roku 1967, keď Izrael čelil koalícii arabských štátov, a argumentoval, že napriek nerovnováhe v sile Izrael obviňujú z kolonializmu ľudia v západných krajinách, ako sú Veľká Británia a Francúzsko, ktorým on na oplátku vyčíta, že tento „pojem vymysleli“ prostredníctvom kolónií rozprestierajúcich sa „po celom svete“.
„Vyhráme. Nemáme inú voľbu,“ povedal Netanjahu, čo opakoval počas celého svojho prejavu.
Po tom, čo sa venoval udalostiam zo 7. októbra a následným vojenským operáciám, premiér zameral svoju kritiku na medzinárodné médiá a sociálne siete, ktoré podľa neho ignorujú teror a násilie namierené proti Izraelčanom.
Povedal, že médiá namiesto toho venujú čas spravodajstvu o tom, čo opísal ako mladistvých delikventov, ktorí hádžu kamene, rúbu olivové stromy a zakladajú požiare, ktoré označil za „svojvoľné vykonávanie spravodlivosti“ (vigilantizmus).
„Ale práve to nazývajú násilím osadníkov,“ tvrdil izraelský líder a dodal, že to viedlo k dvom alebo trom obetiam „v porovnaní s tisíckami teroristických útokov proti mierumilovným osadníkom“.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí minulý december ponúkol alternatívny pohľad na situáciu, keď vo svojej aktualizácii uviedol, že v priebehu roka 2025 zdokumentoval 1 680 útokov izraelských osadníkov vo viac ako 270 komunitách na Západnom brehu.
Medzitým v auguste tohto roku OSN uviedla, že dovtedy bolo pri útokoch osadníkov zabitých 22 Palestínčanov – „12 osadníkmi, sedem izraelskými silami a v troch prípadoch nie je jasné, či išlo o osadníkov alebo izraelské sily“.
Netanjahu spomenul prípady Neria Leitera a Netanela Shukruna, ktorí sa v uplynulých dňoch stali terčmi dvoch samostatných útokov, v reakcii na vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý podľa tlmočníka OSN v stredu uviedol, že hnutie Hamas na Západnom brehu nikdy nebolo príliš aktívne.
Leiter, záložník Izraelských obranných síl a syn izraelského veľvyslanca v USA Yechiela Leitera, bol v stredu vážne zranený pri útoku, pri ktorom doňho vrazilo auto, keď slúžil na kontrolnom stanovišti.
Netanel Shukrun, ktorý mal aj francúzske občianstvo, bol v nedeľu zabitý pri streľbe neďaleko osady Neve Tzuf na Západnom brehu.
Netanjahu prešiel z vojenskej sféry k boju o verejnú mienku a uviedol, že ďalším „frontom“ v izraelskej vojne je „vojna za pravdu“.
„Vedieme ju vo svetových médiách a najškodlivejšie na sociálnych sieťach,“ povedal a dodal, že viaceré zahraničné krajiny „minuli nespočetné miliardy na šírenie lží o mojej krajine“.
Obvinil Katar z financovania amerických univerzít a médií, ako je Al-Džazíra, s cieľom „vymývať mozgy mladým ľuďom, aby nenávideli Izrael, nenávideli Ameriku, nenávideli Západ“, čo je proces, ktorý sa podľa neho odohráva aj v Európe. Následne označil Turecko za „najnovšiu krajinu, ktorá sa stala hlavným šíriteľom antisemitských lží“, a potom obvinil tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že je jedným z najväčších tyranov na svete.
Netanjahu odsúdil medializované obvinenia z genocídy vrátane tých, ktoré vzniesol starosta New Yorku Zohran Mamdani, ako „skresľovanie faktov“ a „prevracanie obete a agresora“ a povedal, že takéto tvrdenia znamenajú ignorovanie pravdy.
Vo vyhlásení vydanom v júli tohto roku Mamdani označil Netanjahua za „vojnového zločinca“ a nazval ho architektom „hroznej genocídy“ proti palestínskemu ľudu. Hoci Mamdani vyjadril súhlas s výzvou Medzinárodného trestného súdu (ICC) na Netanjahuovo zatknutie, Mamdaniho administratíva zistila, že nemá zákonnú právomoc vykonať zatykač ICC v prípade, že by izraelský šéf vlády navštívil New York.
Napriek tomu Mamdani vyzval federálnu vládu USA, aby tak urobila. Netanjahu vo svojom prejave označil Mamdaniho za „antisemitu“ a spomenul jeho „kamarátov z Hamasu“, pričom dodal, že podľa informácií, ktoré má, sa Židia v New Yorku už necítia bezpečne.
Netanjahu uviedol, že rovnaký trend sa objavuje v celom západnom svete, pričom to pripisoval „morálnemu spánku“ západných lídrov, ktorí si zvolili stratégiu ústupkov.
Volebná politika a Abbásova protireakcia
Táto burcujúca rétorika prichádza o niečo viac ako mesiac pred kľúčovými voľbami, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 27. októbra.
V komentári k prejavu izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar poukázal na výslovne politický rozmer celého diania, keď na X napísal, že izraelský premiér musí disponovať „schopnosťami a zručnosťami bojovať za izraelskú vec a byť aktérom na medzinárodnej scéne“.
„Kandidáti, ktorí sa v týchto voľbách uchádzajú o nahradenie Netanjahua, nemajú tie schopnosti, ktoré má Netanjahu,“ napísal.
Popoludní vykreslil predseda Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás prostredníctvom vopred nahratého videa kontrastný obraz, keďže mu už druhý rok po sebe bolo zamietnuté udelenie víza na účasť na Valnom zhromaždení.
Obvinil Izrael z vedenia „genocídnej vojny“, ktorá podľa neho vyvolala humanitárnu krízu bez precedensu, a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby obnovilo úsilie o zabezpečenie palestínskeho sebaurčenia a riešenia v podobe dvoch štátov.
Hlavným posolstvom palestínskeho prezidenta v tomto roku bolo, že situácia sa už neobmedzuje len na podkopávanie riešenia založeného na existencii dvoch štátov a „bránenie vzniku palestínskeho štátu“.
„Dospelo to teraz až k ohrozeniu samotného života a existencie palestínskeho národa na jeho rodnej zemi,“ varoval.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníkaStatement.com.
