Študenti a migranti súperia o obmedzené množstvo bývania v Európe
Kríza v oblasti študentského bývania v Európe sa zhoršuje. Prudko rastúce nájmy sa pripisujú nedostatku ponuky, ale masová migrácia zvyšuje tlak na už aj tak obmedzený trh.
Je september a pre rodiny po celej Európe, ktoré sa pripravujú na to, že pošlú svoje dieťa na univerzitu, je to spojené s praktickou otázkou: kde budú bývať? Pre mnohých študentov a ich rodičov je táto otázka čoraz väčším zdrojom obrovského stresu a obáv. Čísla jasne ukazujú prečo.
V Írsku vládna Národná stratégia študentského bývania, zverejnená v marci, identifikuje súčasný nedostatok 15-tisíc študentských lôžok. Odhaduje sa, že do roku 2035 bude potrebných približne 42-tisíc ďalších lôžok vrátane tých, ktoré sú potrebné na vyplnenie tohto nedostatku. Sama vláda pripúšťa, že tento nedostatok prispieva k neudržateľne dlhému dochádzaniu. Pre niektorých študentov je prijatie na univerzitu len prvou prekážkou.
Tento tlak presahuje hranice Írska. V Londýne prieskum spoločnosti Unipol a Inštitútu pre politiku vysokoškolského vzdelávania, ktorý sa týkal viac ako 70-tisíc študentských lôžok, zistil, že priemerné ročné nájomné v špeciálne postavených študentských ubytovniach dosiahne v roku 2024/25 výšku 13 595 libier (15 858 eur). Táto suma presiahla maximálnu výšku úveru na pokrytie nákladov na bývanie vo výške 13 348 libier (15 570 eur), ktorý môžu získať oprávnení študenti z Anglicka študujúci v hlavnom meste mimo svojho bydliska.
Dokonca ani najvyššia pôžička teda nestačila na pokrytie priemerných nákladov na ubytovanie, a to ešte bez započítania nákladov na stravu, dopravu alebo učebnice.
V Nemecku výskum Inštitútu Mosesa Mendelssohna a online portálu pre študentov hľadajúcich izbu, WG-Gesucht, stanovil priemerné mesačné nájomné za izbu v spoločnom byte v univerzitných mestách na 493 eur pre letný semester roku 2025. V Mníchove to bolo až 800 eur. Príspevok na bývanie v rámci nemeckého systému štátnej podpory študentov BAföG predstavoval 380 eur mesačne, čo je menej ako polovica tejto sumy.
Moses Mendelssohn Institut/WG-Gesucht.de
Matthias Anbuhl, riaditeľ nemeckého združenia študentských služieb Deutsches Studierendenwerk, varoval, že vysoké nájomné núti študentov z chudobnejších rodín, aby si vyberali miesto štúdia skôr na základe nákladov na bývanie než na základe svojich akademických záujmov.
Problém je teda v celej Európe rovnaký: náklady na ubytovanie študentov prevyšujú súčet všetkých foriem podpory, ktoré majú študenti a ich rodiny k dispozícii.
Migrácia zvyšuje tlak
Dôvod nie je ťažké pochopiť: je to práve imigrácia, ktorá prináša do európskych miest milióny ďalších ľudí a vytvára konkurenciu medzi miestnymi obyvateľmi a prisťahovalcami o vzácne a cenovo dostupné bývanie.
Oficiálne je kľúčovým faktorom tohto problému ponuka. Napríklad spomínaná londýnska správa uvádza stavebné náklady, prevádzkové náklady a regulačné požiadavky medzi faktormi, ktoré ovplyvňujú nájomné a výstavbu. Akákoľvek seriózna diskusia však musí zohľadniť aj dopyt vrátane migrácie, a to, čo sa stane, keď vlády využívajú existujúce ubytovanie na pokrytie núdzových potrieb.
Írsko poskytuje konkrétny príklad tohto prekrývania.
Podľa ministerstva spravodlivosti v roku 2025 vypršalo 195 zmlúv na ubytovanie využívané ľuďmi utekajúcimi z Ukrajiny, čím sa uvoľnilo takmer 12-tisíc lôžok na iné účely. To zahŕňalo takmer 1 800 lôžok vrátených do sektora študentského ubytovania.
Tieto čísla oficiálne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú, že študentské ubytovanie bolo využité na núdzovú reakciu na vojnu. Potvrdzujú tiež, že lôžka boli vrátené. Čo však neukazujú a k čomu sa vláda zdráha vyjadriť, je to, koľko lôžok naďalej využívajú utečenci z Ukrajiny alebo z iných krajín.
Konflikt medzi týmito dvoma potrebami bol však dostatočne závažný na to, aby si vyžiadal zásah. Írska verejnoprávna televízia RTÉ vo februári 2025 informovala, že ministerstvo ďalšieho a vysokoškolského vzdelávania vyjadrilo obavy v súvislosti s pokračujúcimi zmluvami s bývalými centrami študentského ubytovania. Ministerstvá sa zhodli na tom, že lôžka by sa mali vrátiť na študentské účely, keď to bude možné.
Samostatnou otázkou sú stimuly ponúkané domácnostiam.
Írsky príspevok na uznanie ubytovania (Accommodation Recognition Payment) bol zavedený na podporu ľudí, ktorí ubytovávajú osoby vysídlené z Ukrajiny. Do marca 2025 sa približne 20 250 aktívnych žiadostí týkalo ubytovania pre približne 37 500 ľudí. Výška príspevku vtedy predstavovala 800 eur mesačne, neskôr bola od júna toho istého roku znížená na 600 eur.
Pri oznámení tejto zmeny vtedajšia ministerka pre deti Norma Foleyová uviedla, že tento program „odblokoval cenný zdroj ubytovania“. Jej ministerstvo tiež výslovne uznalo obavy týkajúce sa jeho potenciálneho vplyvu na ponuku súkromného nájomného bývania.
Toto je dôležité, pretože existujú značné neoficiálne dôkazy o tom, že tento program ovplyvnil rozhodnutia rodín, ktoré boli zvyknuté prijímať študentov na podnájom, no namiesto toho prešli na ubytovávanie Ukrajincov. Počet ubytovaných osôb nemožno jednoducho považovať za počet vysídlených študentov.
Vláda odvtedy sprísnila podmienky programu. Od marca 2026 sa nové žiadosti stali neoprávnenými v prípadoch, keď bola nehnuteľnosť kedykoľvek od 4. marca 2022 zaregistrovaná v Rade pre nájomné bývanie (Residential Tenancies Board). Toto obmedzenie bolo zo strany vlády takmer otvoreným priznaním, že jej imigračná politika viedla k vysídleniu študentov.
Írsko je jednoducho príkladom, pre ktorý je k dispozícii najviac údajov priamo spájajúcich imigráciu s nedostatkom ubytovania, a príkladom, v ktorom je možné túto priamu súvislosť preukázať. Samozrejme, väčší problém je viditeľný aj inde a dá sa intuitívne pochopiť.
Celoeurópska konkurencia o bývanie
Študenti, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, zvyčajne obsadzujú nižšie priečky na trhu s nájomným bývaním. Vo všeobecnosti si neprenajímajú luxusné byty ani obrovské tehlové domy. Namiesto toho súťažia o byty a spolubývanie, ktoré sú obľúbené aj medzi migrantmi s nižšími príjmami.
Je logické, že s rastom počtu migrantov v meste porastie aj dopyt po bývaní na nižších úrovniach realitného rebríčka. A migranti majú výhodu: na rozdiel od študentov ich dopyt nie je sezónny. Študent môže potrebovať prenajať bývanie len na deväť alebo 10 mesiacov v roku, pričom každý september uzatvára novú nájomnú zmluvu. Migranti naopak môžu prenajímateľom poskytnúť istotu a v mnohých krajinách, kde existujú programy podpory nájomného, aj vyššiu výšku nájomného.
Je tu ešte jeden dôležitý bod: už niekoľko desaťročí je dobre známe, že počet mladých ľudí v skutočnosti klesá v dôsledku znižujúcej sa pôrodnosti a úbytku obyvateľstva. To by teoreticky malo znamenať menej študentov, ktorí sa uchádzajú o väčší počet nájomných nehnuteľností. V skutočnosti však kríza v oblasti študentského bývania zasiahla Európu súčasne s migračnou krízou. Nie je to náhoda.
Nie je ani náhoda, že študenti ako voliči majú neprimerane veľkú tendenciu uprednostňovať práve tie politiky, ktoré im zdanlivo škodia. V celej Európe sú mladí voliči, najmä mladé ženy, najviac ľavicovo orientovanou skupinou voličov.
Prináša im to nejaký prospech? V materiálnom zmysle určite nie. Ale tak to bolo vždy: je oveľa ľahšie obviňovať chamtivých prenajímateľov a kapitalizmus, ako sa zmieriť s možnosťou, že politiky podporované vlastnými rovesníkmi im v skutočnosti zhoršujú situáciu. Tak to bolo vždy.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníkaStatement.com.
