Pre režiséra filmu Bod obnovy Roberta Hloza nebolo problémom stvoriť svet roku 2041. Nie príliš vzdialenú budúcnosť, ktorá nás zjavne neminie. Postavy sci-fi snímky využívajú technológie, ktoré síce ešte nepoužívame, ale už skoro všetci vieme, že existujú. A určite si ich tí mladší aj dobre vedia v realite predstaviť. Hlasom riadené otváranie a pristavenie auta, hlasové ovládanie domácich spotrebičov, to naozaj nie je nič nezvyčajné a už vôbec nie šokujúce. No ešte vždy to vo filme pôsobí príjemne futuristicky.
Do tohto vizuálne zaujímavého, pomerne prepracovaného nového sveta, zasadili tvorcovia napínavý detektívny príbeh, ktorý vychádza zo solídneho nápadu. V roku 2041, kedy dramaticky vzrástla kriminalita, totiž vedci vymysleli spôsob, ako oklamať smrť. Nanovo tak dávajú šancu na plný život. Ten, kto zomrie ako obeť vraždy alebo nešťastnej náhody či nehody, môže byť znovu oživený. Je to celkom jednoduché: len sa treba pre túto eventualitu zaregistrovať a každé dva dni zaktualizovať svoj bod obnovy.
Problémom tejto futuristickej spoločnosti je, že sa tento fakt dá aj zneužiť a vypnúť. To rozbieha námet detektívnej línie príbehu, kde sa kriminalistka Em snaží objasniť dvojnásobnú „úplnú“ vraždu. A keďže obeťou zločinu je manželský pár, z ktorého je jeden vedec, čo na programe bodu obnovy pracoval, je prípad o to záhadnejší a aj napínavejší. Paradoxne, práve komplikovanosť scenára filmu škodí. Divák sa chvíľami v deji stráca a niekto sa dokonca aj nudí.
