Vinárne boli dušou aj srdcom starého Prešporka. Ako je to s nimi dnes?

Bratislavské historické centrum sa za posledných 30 rokov veľmi zmenilo. Nemusíte byť starým Prešpurákom, aby ste si dobre pamätali kultové podniky hlavného mesta, ktoré kedysi fungovali ako dnešné sociálne siete.

Vinárne ako prirodzené kultúrno-spoločenské centrá

Kto nebol v Perugii, Veľkých či Malých Františkánoch, Tokaji, Kláštornej vinárni, Luxorke, Kryštáľ bare či Carltone, akoby ani neexistoval. V bratislavských slávnych vinárňach sa stretávali umelci, právnici, lekári, politici, novinári, ale aj študenti. Vášnivo diskutovali, bujaro oslavovali, ale aj okázalo smútili, keď bolo o čom a hlavne za čo. Vinárne boli inšpiračným, ale aj informačným zdrojom, kde ste stretávali svojich známych, blízkych, zoznamovali sa s úžasnými ľuďmi a možno stretávali osudové lásky. Príbehy z týchto centier „kultúry“ a priateľstva sú súčasťou slovenskej poézie, prózy, poznáme ich z fotografií, výtvarných diel či piesní pop music.

K najznámejším patrila Kláštorná vináreň umiestnená v bývalom františkánskom kláštore. Patrila k top vinárňam, skoro stále bola vypredaná a často v nej oslavovala uzavretá spoločnosť plná celebrít. Veľkí Františkáni na Diebrovom námestí v Bratislave mali 144 miest v pivnici a 80 miest v dennej vinárni a degustačnej miestnosti. Bola to najkrajšia a najväčšia vináreň v Bratislave.

V polovici októbra 1966 zažila Bratislava „veľkú slávu“. Novootvorená vináreň Perugia na Zelenej ulici symbolizovala družbu nášho mesta s Talianskom. Šéfkuchár Jaroslav Vlk so svojím kolektívom tu denne pripravoval bohatý sortiment talianskych špecialít, až 60 druhov jedál. Dostať sa do Perugie, ktorá sa preslávila aj striptízom, bol vždy problém. Stále totiž mali vypredané.

O výbere podniku na večer vtedy rozhodovalo len množstvo peňazí vo vašom vrecku. Podniky sa delili do štyroch cenových skupín. Do štvorky chodil „lumpenproletariát“, ale bola tam jedinečná atmosféra, napríklad taká Fajka. Typická zafajčená, špinavá krčma. Chodieval tam Laco Novomeský a jeho priatelia -spisovatelia. Nasávali tam atmosféru obyčajného života, ktorú potom využili vo svojich dielach.

V prvej cenovej sedela len elita

Jednotka, to už boli dvaja čašníci v livrejách, ktorí vás ako hosťa „na úrovni“ odprevadili od šatne až k stolu. Podmienkou bol samozrejme váš slušivý oblek a ochota míňať. V Bratislave boli v 60. rokoch dva takéto všeobecne vážené podniky, Devín a Carlton, kde bol hlavným čašníkom pán Šimko, elegantný pán ešte zo starej školy. Džentlmen, ktorý vedel každého krikľúňa skrotiť pár vetami, v šiestich jazykoch obsluhoval aj veľkých potentátov, ako boli Rezá Pahlaví, Richard Nixon či Nikita Chruščov.

Do Luxoru zasa chodili spisovatelia, herci, režiséri a novinári z Pravdy. Mali tam aj separé, kam sa normálny hosť ani nedostal, vždy plné smiechu, kúdolov dymu a intelektuálov, čo na niečom veľkom „pracovali“. Kúzelné miesto boli Malí Františkáni pod Manderlákom – pivničná tmavá krčmička, kam chodili novinári, literáti, muzikanti aj výtvarníci.

Kryštál bar sa stal legendou vzhľadom na jeho otváraciu dobu – až do štvrtej ráno, pre svoju fazuľovú polievku aj preto, že v ňom otvorene pôsobili gayovia. No a La Paloma na rohu Heydukovej a Mariánskej, to bol pajzel prvej triedy. Otvorený do 05:00 a po polnoci sa tam zliezli všetci vychýrení štamgasti zo všetkých krčiem, ktorí ešte nemali dosť. Po roku 1989 mnohé zo spomenutých kaviarní, vinární a krčiem buď úplne zanikli, alebo sa stali nezaujímavými, predraženými podnikmi len pre turistov, kde neexistuje žiadne genius loci.

Slovenské víno, príkladná pohostinnosť a skvelá atmosféra

Stará Bratislava bola aspoň sto rokov plná vinární a viech, magických miest, kde sa pri poháriku stretávali domáci aj pocestní. A tak to našťastie, aspoň sčasti, ostalo. Viecha malých vinárov v štyroch bratislavských prevádzkach ponúka jedinečnú slovenskú kvalitu. Jej podniky sú na Košickej, pri Blumentále, v historickom centre Starého mesta v Starej tržnici a jeden aj v úplne najužšom centre, aké si môžete predstaviť, rovno pod Hradom. V historicky verne obnovenej vieche pri Blumentále bola dokonca v roku 1825 mimo Francúzka prvá európska „pobočka“ výroby šumivého sektu Hubert. Dobrý duch miesta v podniku asi aj preto funguje dnes na 100 percent.

Najväčším ťahákom populárnych podnikov Vojtěcha Záhorského, kde o siedmej večer nenájdete voľné miesto, je skvelé víno. Vždy čerstvé, tankové, od malých vinárov z Modry, Svätého Jura, Gbelov, Pezinka a aj výnimočné fľaškové vína rôznych odrôd a ročníkov. A k tomu vždy dačo chutné a malé pod zub. Bruschetty, paštéty, syry, olivy či parmská šunka. Lukáš Krasňanský, Dubovský & Grančič, Juraj Klimko, Juraj Zápražný, Skovajsa, Fedor Malík a Syn, Michal Sedloň, Robert Halász, Martin Fiala, to všetko sú mená malých, slovenských vinárov, ktorý od počiatku vsadili na vysokú kvalitu a majú úspech. A ich výnimočné vína Viecha malých vinárov ponúka.

Pokiaľ by som mal sprevádzať mojich priateľov z Bordeaux Bratislavou, vezmem ich na večernú debatu práve tam. Spoznali by na vlastnej koži, že duch starej, vinárskej Bratislavy, kde ste sa dohovorili aspoň štyrmi jazykmi, ešte žije a získal si srdce mladých zapálených ľudí, ktorým na našej tradícii veľmi záleží.