Svet potrebuje niekoho, kto mu bude pripomínať, že milovať je lepšie ako nenávidieť, hovorí bývalý moslim

„Keď sa pozerám späť, hanbím sa za človeka, ktorým som sa stával,“ spomína Afshin. Keď videl po prvýkrát zomierať človeka, ostal chladný, otupel. „Pamätám si, že počas poslednej popravy, ktorej som bol účastný, som sa naklonil k chlapíkovi a šepol mu zlomyseľne do ucha: Tak čau, čau! On omdlel, stuhol a trinásť minút zomieral. So mnou to ani nepohlo.“

Kríza viery

V roku 1987 sa Afshinova rodina rozhodla natrvalo opustiť Irán a on sa ako pätnásťročný plánoval presťahovať do USA, aby tam napravil vieru pomýlených západniarov a priniesol im islam. 

Namiesto toho skončil na šesť mesiacov v malajzijskom väzení, po tom, ako u neho našli tridsať falošných pasov. Nasledujúcich šesť mesiacov strávil ako väzeň v malej cele so štyrmi ďalšími mužmi. „Bolo tam strašne horúco“, spomína, „len jedno malé okno, aj to zatemnené, takže niektoré dni ste mali chuť zabiť suseda vedľa vás, aby nespotreboval toľko kyslíka“.

Na prekonávanie ťažkých podmienok vo väzení sa Afshin ponoril hlbšie do svojej viery, modlil sa päťkrát za deň, vyučoval ostatných väzňov a čítal korán. Raz v noci, keď meditoval nad veršami z koránu, vnímal silnú prítomnosť shaytana (zlého ducha), a mal pocit, že jeho život je v nebezpečenstve. Prežíval obrovský strach. 

„Vykríkol som v rodnom jazyku farsí Bože, pomôž mi! a v tom momente som počul hlas, ktorý mi povedal – Volaj meno Ježiš! Vydesený až na smrť som bez dlhého premýšľania skríkol: Ježiš, ak si skutočný, daj sa mi poznať! A hneď na to strach aj prítomnosť čohosi zlého zmizli," spomína Afshin. 

Začiatok príbehu

Do Afshinovho života prišlo obdobie veľkého zmätku. Vedel, že podľa islamu je Ježiš prorok. Ale moslimovia sa k nemu nemodlia, ani ho nevzývajú a nevolajú na pomoc. Zmätene sa v nasledujúcich týždňoch pýtal: Prečo mi Ježiš pomohol? Prečo jeho meno malo takú moc? Kládol si otázky, modlil sa, pôstil, aby mu Alah ukázal, ktorá je tá pravá cesta, ktorú má nasledovať. 

Po dvoch týždňoch bez odpovede bol veľmi nahnevaný: „Musíte pochopiť, že my moslimovia sme veľmi vášniví, sme schopní položiť život za niekoho, koho milujeme,“ vyznáva Afshin. A pretože do toho vložil všetko a nedostal žiadnu odpoveď, rozzúrene vrieskal na Alaha – Ty neexistuješ! – čo je pre moslimov najväčší hriech. 

Čas konverzie

Po niekoľkých dňoch sa raz v noci vo väzenskej cele zrazu miestnosť naplnila svätou Božou prítomnosťou. „Okamžite som vnímal jeho spravodlivosť a moju obrovskú hriešnosť. Utekal som do rohu miestnosti, chytil si tvár do dlaní a vedel som, že si zaslúžim smrť,“ hovorí Afshin o svojom zvláštnom zážitku.

Začal prosiť o odpustenie, no zároveň sa veľmi bál. Nemal inú predstavu odpustenia iba tú, akú poznal z domu. „Otec nám odpúšťal vždy s remeňom. Čím viac som otca prosil o odpustenie, tým menej som remeňom dostal. A čím menej som to hovoril, tým viac som bol bitý.“  

Zrazu však Afshin na ľavom ramene pocítil dotyk a počul hlas, ktorý mu povedal – Odpúšťam ti. Nechápal. Veď po rokoch štúdia koránu dobre vedel, že nikto nemôže odpúšťať, iba Boh, a to sa človek až po smrti dozvie, či mu Alah odpustí, v deň súdu. Napriek tomu cítil, že sa niečo stalo, že z neho spadla veľká ťažoba viny.

„Zrazu som pocítil neuveriteľnú ľahkosť a vnímal som, že mi je odpustené tu a teraz. A vedel som, že to spôsobil Boh, len som nevedel aký. A tak som sa ho spýtal kto on je, že mi odpúšťa. Nikdy nezabudnem, ako mi povedal: Ja som cesta, pravda a život."

Afshin nemal potuchy, čo to znamená. Nikdy také slová nepočul a chcel vedieť jeho meno. Keď počul jeho odpoveď – Ježiš Kristus, padol na zem a plakal.

„V islame sa hovorí – veď ma po priamej ceste, ale tou cestou sa myslí smer. A on mi povedal – Ja som cesta. Nikdy by mi nenapadlo, že cesta nie je smer, ale osoba. A takisto pravda a život. A hoci som absolútne nerozumel, čo to znamená, vedel som presne, že som zažil obrovské Božie odpustenie a nepodmienečnú lásku. A to ma hnalo hlbšie, v túžbe poznať Ho. Tú lásku, prijatie a bezpečie, ktoré som cítil, som bytostne potreboval,“ spomína Afshin.

Na ďalší deň ho spoluväzni takmer ubili na smrť, keď im povedal o svojej novej viere a odpustení, ktoré prežil a prijal. Jeho život sa však už navždy zmenil. 

Pastor vo Vancouveri 

V súčasnosti je Afshin Javid pastorom v North Vancouver Christian Fellowship v Kanade, kde žije s manželkou a štyrmi deťmi.

„Často som rozmýšľal, ako môže Boh milovať niekoho, ako som bol ja. Ale miluje. A nerobí to s opovrhnutím, ale pozerá na človeka ako na poklad. Ja som si veľkú časť svojho života pripadal ako špina. Vedel som, že som hriešny. Ale keď som činil pokánie, prijal Božie odpustenie a jeho bezpodmienečnú lásku, ktorá ma premohla a zmenila, začal som vidieť ten poklad ukrytý v špine." 

Tento svet potrebuje niekoho, kto mu bude pripomínať, že milovať je lepšie ako nenávidieť, vyznáva Afshin Javid, ktorý založil službu I AM Thirsty Ministries vo Vancouveri. Svoj životný príbeh opísal v knihe As easy as drinking water, je rečníkom na kresťanských konferenciách a povzbudzuje ľudí k zmiereniu.