BRATISLAVA – Najnovší film amerického režiséra Martina Scorseseho Vrahovia mesiaca kvetov rieši genocídu pôvodného obyvateľstva kontinentu. Pútavo, priamo a prostredníctvom príbehu lásky a zrady. Snímok je zároveň veľkým hereckým koncertom Roberta De Nira a Leonarda DiCapria.
Film Vrahovia mesiaca kvetov vznikol na základe skutočnej udalosti. Príbeh postupnej genocídy indiánov je prerozprávaný prostredníctvom smutnej romance Ernesta Burkharta (Leonardo DiCaprio) a Mollie Kyleovej (Lily Gladstoneová). Martin Scorsese natočil svoj najambicióznejší a najhĺbavejší film, ktorý bude budúci rok pravdepodobne kandidovať aspoň na 10 Oscarov. Ide o epickú westernovo-kriminálnu ságu, kde sa skutočná láska prelína s obrovskou zradou. História príbehu o zločine a „nepriznanom“ rasizme sa pritom začala písať koncom 19. storočia v čase zániku starého „Divokého západu“ a je kronikou zaberania cudzej pôdy a úsvitu novodobého amerického súdnictva.
Pôvodní obyvatelia – indiáni – boli nútení opustiť svoje starobylé sídla a aktívne vždy nanovo vyhľadávať svoj domov. Osagovia si preto kúpili na svoju rezerváciu nehostinné územie v Oklahome. Miesto skál a suchej prérie, kde by nechcel žiť nikto. Belosi nevideli v kúpe bezcenného územia problém, a tak súhlasili aj s klauzulou, že územie nesmie byť odňaté Osagom ani v budúcnosti. Hoci by sa tam našli akékoľvek vzácne látky, nerasty, zlato či minerály. Nález ropy začiatkom 20. storočia bol pre nich šokom a okamžite výzvou, ako ropu získať a zabezpečiť sa na ďalšie generácie.
A práve tu je podkladový priestor pre príbeh, ktorý ako prvý rozpovedal žurnalista David Grann vo svojom bestselleri Vrahovia mesiaca kvetov: Vraždy v Osage a zrod FBI. Herec Leonardo DiCaprio získal v roku 2016 na knihu autorské práva a následne ju poslal Scorsesemu. Režisér o svojom zážitku s románom hovorí: „Keď som si prečítal knižku, príbeh ma veľmi zasiahol. Vedel som, že ho jednoducho musím sfilmovať! A bol som nadšený, že sa opäť stretnem s Leom, aby sme pútavý príbeh preniesli na filmové plátno.“ Pre 80-ročného amerického filmového klasika išlo už o šiestu spoluprácu s DiCapriom (predtým Vlk z Wall Street, Prekliaty ostrov, Skrytá identita, Letec, Gangy v New Yorku).
Aj pre tak skúseného herca, akým DiCaprio bezpochyby je, bola úloha Ernesta Burkharta veľkou výzvou a zároveň motiváciou. Sám priznal, že stál pred jednou z najzložitejších a najkonfliktnejších hereckých úloh svojej kariéry. Jeho Burkhart prichádza do Oklahomy zranený z vojny. Je neschopný ťažkej práce a vie, že ho strýko využil ako návnadu na slobodnú (a ropné polia vlastniacu) Mollie. Aj ako spoluvinník podlého sprisahania však stále cíti, že jeho láska je úprimná. Práve pre priznanú schizoidnú rozpoltenosť charakteru hlavného hrdinu sa na tvorbu tak komplikovanej postavy herec skvelo pripravil. Absolvoval stovky hodín rozhovorov s členmi komunity Osago. Dokonca dohľadal informácie z prvej ruky a stretával sa s priamymi potomkami muža, podľa ktorého je kreovaná postava Burkharta. Vďaka úžasnému výkonu DiCapria, ktorý zahral zatiaľ svoju doposiaľ najkomplexnejšiu úlohu, paradoxne vyniká aj postava zneužívanej a zamilovanej indiánky Mollie.
Martin Scorsese vychádzal z jasných predstáv o tom, aký film chce nakrútiť. Zásadnými rozhodnutiami boli nielen tie, čo sa týkali obsadenia, ale najmä spolupráca s kmeňom indiánov Osage. Dokonca si vybral ich rezerváciu, kde kmeň dodnes žije za miesto nakrúcania. Scorsese spoznával detailne históriu a kultúru Osagov. Počúval ich príbehy, vypočul si ich tajné sny a spolupracoval s komunitou v každej jednej fáze výroby snímky. Okrem toho vydal prísne pokyny štábu, aby sa ku kmeňu počas celého filmu pristupovalo s maximálnou úctou aj rešpektom.
Scorsese pri slávnostnom uvedení filmu povedal, že film natáčal na tradičnom území Osageov aj preto, aby tým vyjadril vďaku predkom, ktorí na tomto území v minulosti žili. Veľký náčelník Osagov, Sediaci Medveď, pri obrade požehnania pozemku ešte pred prvou klapkou filmu povedal: „Úcta, ktorú nám pán Scorsese a jeho tím preukázali, je väčšia, než sme dúfali. Takáto citlivosť je veľmi vítaná a je pokračovaním rešpektu, ktorý nám prejavil spisovateľ a autor predlohy David Grann.“
Film je tak horúcim kandidátom na tie najvýznamnejšie sošky Oscara. Výraznou mierou tiež môže prispieť do diskusie o genocíde prapôvodného obyvateľstva Ameriky, ktorá je v americkom umení zobrazovaná desaťročia stále len okrajovo, váhavo a s istým dešpektom. Práve veľkí národní umelci, akým Scorsese bezpochyby je, môžu byť pri tak potrebnom procese očisty veľmi nápomocní.