Marek Maďarič

Samozrejme, že to platí v tom prípade, ak dotyčný v správnom čase požíva dôveru väčšiny poslancov v parlamente. Lebo práve táto väčšina, na základe volieb, získala štvorročnú zodpovednosť vládnuť a tým pádom má aj neodňateľné právo schváliť za člena vlády kohokoľvek, o kom si myslí, že bude dobre napĺňať jej program. Také je to jednoduché. Voliči demokraticky delegujú moc politickým stranám a koalícia víťazných strán si vyberie členov kabinetu. A za ich prácu bude permanentne skladať účty. Napriek tomu sa po zverejnení nominácií novej koalície strhlo búrlivé kádrovanie a hlasné požiadavky nevymenovať konkrétnych ľudí. Lebo – neodborník, lebo – neprijateľné výroky, lebo – skorumpovaný, lebo – fašista atď.

Tieto petičné, opozičné a mediálne protesty proti viacerým nominantom novej vlády, dokonca aj oficiálne nepotvrdeným, ukázali dve veci.

Po prvé farizejstvo, najmä zo strany opozície a niektorých médií, pretože v nejednej predchádzajúcej vláde by sme našli rovnako kontroverzných a odborne nespôsobilých nominantov. Po druhé ignoranciu demokratických princípov, ak sa domnievajú, že petícia za nevymenovanie člena vlády má mať väčšiu váhu ako rozhodnutie voličov delegovať moc na konkrétne politické strany.

Výsledkom takýchto, voľby ignorujúcich požiadaviek, plus očakávanie, že hlava štátu musí korigovať ich výsledky a odmietnuť nehodných nominantov, viedlo napokon pani prezidentku k rozhodnutiu nevymenovať istého Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia.