Zo soboty na nedeľu sa mení čas. Pospíme si o hodinu dlhšie

Prvotným motívom zavedenia letného času bola úspora elektrickej energie a s ním súvisiace efektívnejšie využívanie denného svetla. Na lepšie využitie denného svetla apeloval už v roku 1784 vynálezca Benjamin Franklin, ktorý sa obrátil na ľudí s požiadavkou, aby chodili skôr spať. Nešlo však ešte o skutočný návrh zavedenia letného času. S tým prišiel na začiatku 20. storočia londýnsky staviteľ William Willet vo svojej eseji Mrhanie denným svetlom.

Mohlo by Vás zaujímať Túto sobotu bude možné zo Slovenska sledovať čiastočné zatmenie Mesiaca

Prvýkrát bol do praxe zavedený letný čas (oficiálne stredoeurópsky letný čas alebo SELČ) počas prvej svetovej vojny, a to v roku 1916 vo Švédsku. Krátko po ňom ho zaviedli aj v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Na našom území fungoval letný čas v 40. rokoch minulého storočia s určitými prestávkami. V podobe, v akej ho poznáme dnes, bol prvýkrát zavedený vo Francúzsku v roku 1976. Československo ho nasledovalo o tri roky neskôr, pričom spúšťačom týchto zmien bola do značnej miery energetická kríza.

Letný čas mal od začiatku aj svojich odporcov. Úspora energie sa ukázala ako mizivá a do popredia sa dostávali stále viac hlasy, ktoré zdôrazňovali zdravotné problémy spôsobené zmenou času. V roku 2018 sa o tejto téme začalo intenzívnejšie verejne diskutovať. Európska komisia v nadväznosti na výsledky ankety, v ktorej sa až 84 percent účastníkov vyslovilo za zrušenie letného času, vyzvala členské štáty, aby sa rozhodli, či sa chcú riadiť letným alebo zimným časom. Krajiny hlasovali rôzne. Na Slovensku sa ľudia priklonili vo väčšej miere k ponechaniu letného času. Napriek tomu u nás vznikol návrh na ponechanie zimného času.