Píšem, ako som zažil: Prekvapením a dobrodružným zážitkom je už vstup do predajnej plochy. Tam zrazu zistíte, že všetky regály sú nevedno prečo, preskupené úplne inak ako naposledy. A ak poviem inak, tak úplne inak. Nelogicky, bez akejkoľvek nadväznosti. Pýtal som sa zamestnancov a zistil som, že manažéri nemenovaného medzinárodného reťazca majú zrejme v pracovnej náplni raz za pár mesiacov osvedčiť svoju nepostrádateľnosť. A urobia to tak, že prikážu radovým predavačom popremiestňovať všetok tovar, krížom-krážom po predajni a oni poslúchnu.
Takže tam, kde bol minule chlieb, je dnes krmivo pre psov. Tam, kde bola zelenina, je drogéria. Potraviny pre vegetariánov sú zaradené v oddelení zdravej výživy. No to je ukryté nevedno kde. Džúsy zmizli a pivo tiež. Pokiaľ nad jednotlivými sekciami tovaru nie sú informačné tabule, tak je to prechádzka predajňou systémom pokus – omyl. Spýtať sa predavača na ploche je nezmysel. Stabilnou odpoveďou je: neviem... som len brigádnik... ja nie som z toho oddelenia... tak to skutočne netuším.
Jediné, čo zostáva na pôvodnom mieste, sú sladkosti na nízkych regáloch, tesne pri pokladniach. Tam vás môže váš milovaný prváčik ešte raz začať otravovať s cukríkmi, čokoládami a žuvačkami, pre ktoré už 20 minút hystericky vzlyká. A vy, s nervami v koncoch, mu ich aj kúpite, nech je konečne pokoj.
Keď sa nad tým zamyslíte, istú logiku podobný chaos v regáloch aj má. Zákazník blúdi predajnou ako pradávny Ahaswer a objavuje všetok ten tovar, ktorý nikdy nechcel. A možno mu niečo padne do oka a napokon kúpi to, čo ani nechcel. Obchodnému reťazcu je srdečne jedno, čo kto nakúpi, ide o to, aby mal čo najvyššiu tržbu. Aj keby ste si odviezli sto kíl soli, ste dobrý zákazník. Lebo ste nakúpil.
