Nákup v hypermarkete je pre mňa nepredvídateľným dobrodružstvom

Píšem, ako som zažil: Prekvapením a dobrodružným zážitkom je už vstup do predajnej plochy. Tam zrazu zistíte, že všetky regály sú nevedno prečo, preskupené úplne inak ako naposledy. A ak poviem inak, tak úplne inak. Nelogicky, bez akejkoľvek nadväznosti. Pýtal som sa zamestnancov a zistil som, že manažéri nemenovaného medzinárodného reťazca majú zrejme v pracovnej náplni raz za pár mesiacov osvedčiť svoju nepostrádateľnosť. A urobia to tak, že prikážu radovým predavačom popremiestňovať všetok tovar, krížom-krážom po predajni a oni poslúchnu.

Takže tam, kde bol minule chlieb, je dnes krmivo pre psov. Tam, kde bola zelenina, je drogéria. Potraviny pre vegetariánov sú zaradené v oddelení zdravej výživy. No to je ukryté nevedno kde. Džúsy zmizli a pivo tiež. Pokiaľ nad jednotlivými sekciami tovaru nie sú informačné tabule, tak je to prechádzka predajňou systémom pokus – omyl. Spýtať sa predavača na ploche je nezmysel. Stabilnou odpoveďou je: neviem… som len brigádnik… ja nie som z toho oddelenia… tak to skutočne netuším.

Jediné, čo zostáva na pôvodnom mieste, sú sladkosti na nízkych regáloch, tesne pri pokladniach. Tam vás môže váš milovaný prváčik ešte raz začať otravovať s cukríkmi, čokoládami a žuvačkami, pre ktoré už 20 minút hystericky vzlyká. A vy, s nervami v koncoch, mu ich aj kúpite, nech je konečne pokoj.

Keď sa nad tým zamyslíte, istú logiku podobný chaos v regáloch aj má. Zákazník blúdi predajnou ako pradávny Ahaswer a objavuje všetok ten tovar, ktorý nikdy nechcel. A možno mu niečo padne do oka a napokon kúpi to, čo ani nechcel. Obchodnému reťazcu je srdečne jedno, čo kto nakúpi, ide o to, aby mal čo najvyššiu tržbu. Aj keby ste si odviezli sto kíl soli, ste dobrý zákazník. Lebo ste nakúpil.

Dobrodružstvo nakupovania však pokračuje. Keď po 10-minútovom blúdení predajňou nájdete zeleninu a ovocie, nasaďte si okuliare a zbystrite pozornosť. Prichádza dobrodružstvo cestovania krajinami pôvodu tovaru. Zemiaky sú z Kanady, cesnak z Číny, paradajky aj paprika zo Španielska, kiwi z Nového Zélandu, jahody z Maroka, jablká z Portugalska, banány z Trinidadu, bylinky z Talianska.

Pozorne skontrolujte všetko, čo dávate do košíka. Balená zelenina môže byť nahnitá, banány, pomaranče, mandarínky, grepy, jahody, maliny tiež. Pokiaľ si privoniate k tým 15 druhom jabĺk a 5 druhom hrušiek, zistíte, že ako jablko a hruška nevonia žiadna. Nevoňajú nijako. Hoci jablko je tak krásne ako známe otrávené červené jabĺčko z Disneyho Snehulienky. Čo na tom, že väčšiu polovicu zeleniny a aj ovocia si tu na Slovensku vieme už pár storočí vypestovať sami. Výhodnejšie je ich prepraviť loďami a kamiónmi cez pol zemegule a zaplatiť ako zákazník za kvalitu B alebo C dvojnásobok.

Dobrodružstvo nakupovania však nekončí. Ak ste našli regál s chlebom, mali by ste si preleštiť okuliare a na etikete chleba zistiť, ktorý z tých 25 druhov je skutočným chlebom. Teda taký, ktorý sa zamiesil, vykvasil a upiekol majstrom pekárom. A v pekárni. Nie v elektrickom, programovateľnom automate, kde sa dopeká hlboko zamrazená guča cesta, neznámeho zloženia a pôvodu. Taký chlebík, ktorý je jeden deň dobrý, ale za dva sa bude drobiť ako piliny. Ak vám rovno nesplesnie.

Ak pôjdete kupovať párky, spýtajte sa hlavne na podiel mäsa. 90 percent je minimum. Minule som v pochabej snahe ušetriť kúpil jedny s 70-percentným podielom mäsa a po uvarení páchli ako ponožky maratónca a nezjedol ich ani susedov pes. Pokiaľ ste nakúpili všetko podľa vášho zoznamu a dostali sa k pokladnici, s prekvapením zisťujete, že 15 pokladní je prázdnych a nikto v nich neblokuje. V tej jedinej, ktorá blokuje, sedí 17-ročný brigádnik s modrými vlasmi, ktorý sa zjavne nikam neponáhľa. A tak sa od neho vlní 30-metrový had ľudí s plnými košíkmi.

To sú asi tí, zo starej školy, ktorí nechcú akceptovať, že na predajnej ploche vládne digitálna doba. Preto tam pribudlo osem samoobslužných pokladní, kde sa máte zrejme zacvičiť za budúceho kolegu-pokladníka a nablokovať si všetko sami. V tom chaose rozprávajúcich, neviditeľných tetušiek, čo sa vám sugestívne prihovárajú z každého pokladňového automatu, je to skutočne veľká a nikdy nekončiaca zábava. Najmä ak vám za chrbtom stojí ďalších dvadsať nervóznych ľudí, čo by si tiež radi nablokovali.

Ale možno to je len malá prípravka, že ak sa raz ocitnete na dne, tak sa prihlásite do daného hypermarketu za predavača a budete vlastne už v obsluhe pokladne z dvoch tretín zaškolený. Trochu nerozumiem nezáujmu slovenských predavačiek o postupný prechod všetkých veľkých reťazcov na samoobslužné pokladnice. Nevšimli si, že takto z nich čoskoro väčšia polovica príde o prácu? To však mňa, chlapíka, ktorý nemá kartu verného zákazníka, nemusí zaujímať, ja si budem užívať dokonalé dobrodružstvo nakupovania aj naďalej. Tak ako vy všetci!