Od ničivej víchrice v Tatrách uplynulo 19 rokov

O sile tatranskej bóry svedčí i fakt, že bola zaradená medzi desať najničivejších európskych veterných kalamít za posledných tridsať rokov.

Mohlo by Vás zaujímaťTatranský ľadový dóm je poctou kráľovnej Alžbete II.

Kalamita zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare. „V rámci projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, sa lesníkom podarilo obnoviť zhruba polovicu vetrom zničeného územia,“ uviedla na sociálnej sieti Správa TANAP-u. O zvyšok sa postarala príroda.

Mohlo by Vás zaujímaťChodník z Hrebienka na Rainerku zatvorili

Veterná smršť bola podľa TANAP-u výzvou i pre výskumníkov, ktorí svoju pozornosť zamerali na sledovanie vývoja lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou. „Tie porovnávali s územiami, ktorým sa vietor vyhol, i tými, kde úradovali oheň a lykožrút. Mimochodom, práve počas takzvaného pokalamitného výskumu bola prvýkrát na Slovensku použitá metóda Eddy Covariance na meranie uhlíkovej bilancie s využitím veží,“ informovala Správa TANAP-u.

(sita)