Stavať či nestavať? Oplatí sa vzkriesiť zbúranú pamiatku v Merine?

Architekt a aktivista Július Bruna správne podotkol, že v histórii sa už neraz stalo, že zaniknutú kultúrnu pamiatku postavili nanovo. Pri diskusii o zbúraní turbogenerátovne a nápade jej znovupostavenia (v rámci teoretického brainstormingu zaoberajúceho sa otázkou, ako napraviť škody po zbúraní národnej pamiatky) ako príklad použil benátsku Kampanilu (Zvonicu sv. Marka, pozn. red.), ktorá sa 14. júla 1902 zrútila.

Mestská rada v Benátkach hneď v deň jej zrútenia rozhodla, že spadnutú vežu nahradia novou, na pohľad rovnakou. Stavebné práce trvali desať rokov, no pre nespochybniteľnú historickú hodnotu Kampanily výstavbu úspešne dokončili.

Ale nemusíme si po príklady znovurekonštrukcie pamiatok chodiť až do Talianska. Pamätníci si určite spomenú na obľúbenú sakrálnu pamiatku v Kremnici. V 50. rokoch minulého storočia to s niekdajšou kalváriou vyzeralo tragicky. Kostol na vrchole vyhorel, z kaplniek zostali len zrúcaniny. Až po páde železnej opony sa do obnovy pamiatky pustilo občianske združenie (OZ) Kalvária. Po rokoch náročnej rekonštrukcie mohla začať baroková kalvária písať svoj príbeh nanovo.

Príklad nájdeme dokonca aj v rámci nášho kraja. Trenčiansky hrad v roku 1790 vyhorel a stal sa bezduchou ruinou, preto ho posledná majiteľka darovala mestu. V roku 1905 si ho už ďalej nemohla dovoliť financovať. Mesto sa časom s vervou hradu ujalo. Na palácovom nádvorí nanovo postavili paláce, zreštaurovali a sprístupnili Matúšovu vežu, dokonca predrománska rotunda z 11. storočia nadobudla svoje historické kontúry.

Mnohí návštevníci prechádzajúci sa horným nádvorím ani len netušia, že ešte pred niekoľkými desaťročiami vyzerali paláce úplne inak.

Natíska sa preto otázka, či by sa mali všetky zbúrané a zrútené pamiatky stavať nanovo. Existuje kľúč, na základe ktorého by mohli kompetentní povedať: túto áno, túto nie? A ako by sme sa mali vysporiadať s problémom Théseovej lode?

Myšlienkový experiment známy ako Théseova loď

Už v antike sa filozofi zamýšľali nad tým, či sa po vymenení všetkých súčiastok Théseovej lode môže loď ešte stále nazývať Théseovou. Pýtali sa, či je to stále tá istá loď, aj keď na nej rokmi opotrebovania a postupnými výmenami komponentov nezostala ani jedna súčiastka pôvodnej Théseovej lode.

Pre lepšiu predstavu prenesme myšlienkový konštrukt do súčasnosti a namiesto lode si dosaďme budovu turbogenerátovne. Ak by sme na mieste turbogenerátovne postavili novú, na oko totožnú stavbu, mohli by sme naďalej hovoriť o tej istej turbogenerátovni, ktorá bola vyhlásená za národnú pamiatku? Predsa by bola postavená v inom čase, z iných súčiastok, inými ľuďmi.

Mestská rada v Benátkach tento problém pravdepodobne neriešila a nová Kampanila sa stala rovnako obľúbenou ako tá pôvodná. Z ekonomického hľadiska určite nemožno hovoriť o kroku vedľa. To isté sa dá povedať aj o kremnickej kalvárii či o Trenčianskom hrade, ktorý láme rekordy v návštevnosti.

Ak by sme sa teda zhodli na tom, že svoj účel znovupostavená pamiatka naplní a problém Théseovej lode (problém „identity pamiatky“) nebude v tejto otázke rozhodujúci, musíme sa zamyslieť nad ďalšou dôležitou skutočnosťou, a teda, že nie je pamiatka ako pamiatka.

Nový precedens?

Pamiatkoví aktivisti sa obávajú istého precedensu, že ak sa budú búrať pamiatky v dôsledku – podľa nich vyfabulovanej – otázky bezpečnosti, o chvíľu ich budú môcť zbúrať všetky.

V tomto komentári nejde o relevantnosť zbúrania budovy turbogenerátorovne. Odpoveď na otázku bezpečnosti nechajme na príslušné orgány, ktoré prípad prešetrujú.

Zamýšľame sa nad tým, či by sa mali všetky pamiatky posudzovať rovnakým metrom, teda či je pamiatka ako pamiatka. Máme sa po asanácii budovy turbogenerátorovne naozaj báť zbúrania hradu, ako sa obávajú čitatelia v mnohých komentároch k danej téme? Pravdepodobne nie…

Hrad nepatrí súkromnej firme, spadá pod samosprávu TSK a je ziskovou inštitúciou. Vytvára pracovné miesta, takže z nej profituje po prvé VÚC, po druhé múzeum a v neposlednom rade aj početná skupina turistov z celého sveta. Porovnávať Trenčiansky hrad so zrúcaninou, ktorá bola v havarijnom stave (navyše vo vlastníctve súkromníka) sa na prvý pohľad javí ako miešanie hrušiek s jablkami.

Turbogenerátovňa sa stala národnou kultúrnou pamiatkou po desaťročiach chátrania a nezáujmu zo strany Ministerstva kultúry SR a Pamiatkového úradu SR, ako pripomenul primátor Richard Rybníček na tlačovej besede, ktorá sa problematikou zbúrania budovy zaoberala. Bola by po znovupostavení z hľadiska kultúry a ekonomiky pre mesto a Trenčanov taká prínosná ako napríklad spomínaný hrad?