Mária Jakúbeková

Architekt a aktivista Július Bruna správne podotkol, že v histórii sa už neraz stalo, že zaniknutú kultúrnu pamiatku postavili nanovo. Pri diskusii o zbúraní turbogenerátovne a nápade jej znovupostavenia (v rámci teoretického brainstormingu zaoberajúceho sa otázkou, ako napraviť škody po zbúraní národnej pamiatky) ako príklad použil benátsku Kampanilu (Zvonicu sv. Marka, pozn. red.), ktorá sa 14. júla 1902 zrútila.

Mestská rada v Benátkach hneď v deň jej zrútenia rozhodla, že spadnutú vežu nahradia novou, na pohľad rovnakou. Stavebné práce trvali desať rokov, no pre nespochybniteľnú historickú hodnotu Kampanily výstavbu úspešne dokončili.

Ale nemusíme si po príklady znovurekonštrukcie pamiatok chodiť až do Talianska. Pamätníci si určite spomenú na obľúbenú sakrálnu pamiatku v Kremnici. V 50. rokoch minulého storočia to s niekdajšou kalváriou vyzeralo tragicky. Kostol na vrchole vyhorel, z kaplniek zostali len zrúcaniny. Až po páde železnej opony sa do obnovy pamiatky pustilo občianske združenie (OZ) Kalvária. Po rokoch náročnej rekonštrukcie mohla začať baroková kalvária písať svoj príbeh nanovo.

Príklad nájdeme dokonca aj v rámci nášho kraja. Trenčiansky hrad v roku 1790 vyhorel a stal sa bezduchou ruinou, preto ho posledná majiteľka darovala mestu. V roku 1905 si ho už ďalej nemohla dovoliť financovať. Mesto sa časom s vervou hradu ujalo. Na palácovom nádvorí nanovo postavili paláce, zreštaurovali a sprístupnili Matúšovu vežu, dokonca predrománska rotunda z 11. storočia nadobudla svoje historické kontúry.