Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rakúsku odsúdili muža na štyri mesiace väzenia za hajlovanie

Súd v meste Wels východne od Salzburgu v stredu vymeral odsúdenému trest za porušenie zákona zakazujúceho nacistickú symboliku, píše agentúra DPA.

Odsúdený muž a ďalšie dve osoby v júli v meste Bad Ischl hajlovali a skandovali rasistické heslá v rytme skladby L’amour toujours od talianskeho interpreta Gigiho D’Agostina. Dôkazy poskytli súdu svedkovia.

Dvadsaťpäťročný muž a devätnásťročný mladík sa k činu priznali, hoci mladší z dvojice odsúdený nebol. Obaja však budú musieť absolvovať prehliadku bývalého nacistického koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku. Obvinené bolo aj 16-ročné dievča, ktoré vinu poprelo a súd ju oslobodil, píše DPA.

Od mája sa v Nemecku a Rakúsku objavilo niekoľko prípadov skandovania „Nemecko pre Nemcov, cudzinci preč“ v rytme skladby L’amour toujours. Populárnu párty pieseň si v Nemecku tento rok opakovane privlastnili pravicoví extrémisti.

(tasr)

Minúta  |  

Times: Ukrajina by mohla do niekoľkých mesiacov vyrobiť atómovú bombu

Kyjev je údajne schopný zostrojiť jednoduché zariadenie podobné bombe Fat Man, ktorú USA v roku 1945 zhodili na Nagasaki, píše denník Times s odvolaním sa na informačný materiál ukrajinského rezortu obrany.

Ukrajina sa podľa britského denníka začne spoliehať na vlastné odstrašujúce kapacity, ak zvolený prezident Spojených štátov Donald Trump skutočne zastaví vojenskú a finančnú pomoc.

„Vytvorenie jednoduchej atómovej bomby, ako to urobili Spojené štáty v rámci projektu Manhattan, by po 80 rokoch nebolo zložitou úlohou,“ uvádza sa v dokumente.

Keďže Ukrajina nemá čas na vybudovanie a prevádzku veľkých zariadení potrebných na obohacovanie uránu, musela by sa spoliehať na použitie plutónia získaného z vyhorených palivových tyčí odobratých z ukrajinských jadrových reaktorov.

Kyjev má v súčasnosti pod kontrolou deväť funkčných reaktorov atómových elektrární, a hoci sa v roku 1996 vzdal tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete po rozpade Sovietskeho zväzu, stále disponuje značnými jadrovými skúsenosťami, najmä v oblasti konštrukcie plutóniovej bomby.

„Hmotnosť reaktorového plutónia, ktoré má Ukrajina k dispozícii, možno odhadnúť na sedem ton... Významný arzenál jadrových zbraní by si vyžadoval oveľa menej materiálu... množstvo materiálu postačuje na stovky bojových hlavíc s taktickým výkonom niekoľko kiloton,“ citoval Times dokument pre ministerstvo.

Dokázalo by Slovensko vyrobiť jadrovú bombu?

Mohlo by Vás zaujímať Dokázalo by Slovensko vyrobiť jadrovú bombu?

Takáto bomba by mala približne desatinu výkonu Fat Mana, konštatujú autori dokumentu. „To by stačilo na zničenie celej ruskej leteckej základne alebo sústredených vojenských, priemyselných alebo logistických zariadení. Presný jadrový výkon by bol nepredvídateľný, pretože by sa použili rôzne izotopy plutónia,“ napísal autor správy Olexij Ižak.

Ižak je vedúcim oddelenia ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, vládneho výskumného centra, ktoré pôsobí ako poradný orgán prezidentskej kancelárie a Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom stretnutí s exprezidentom USA Donaldom Trumpom vyhlásil, že jeho krajina by potrebovala jadrové zbrane na strategické odstrašenie, ak by Ukrajine zabránili vstúpiť do NATO.

Zelenskyj neskôr poprel, že Ukrajina sa snaží jadrové zbrane vyrobiť, a predošlé vyhlásenie označil za konštatovanie neexistujúcich bezpečnostných záruk mimo Aliancie.

Tento dokument však ponúka právny základ pre odstúpenie od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tú Ukrajina ratifikovala pod podmienkou bezpečnostných záruk zo strany USA, Británie a Ruska v Budapeštianskom memorande z roku 1994.

Kyjev v súčasnosti tvrdí, že Moskva toto memorandum porušila, čím právny rámec stratil platnosť.

„Porušenie memoranda zo strany Ruskej federácie, ktorá disponuje jadrovými zbraňami, je formálnym dôvodom na odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a morálnym dôvodom na prehodnotenie nejadrovej voľby zo začiatku roka 1994,“ uvádza sa v dokumente.

Dokument vydalo Centrum pre armádne, konverzné a odzbrojovacie štúdie, vplyvný ukrajinský vojenský think tank. Inštitúcia ho predložila námestníkovi ministra obrany, vláda ho neskôr nevzala na vedomie.

Česká agentúra ČTK priniesla správu o tom, že hovorca ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj na sociálnej sieti v reakcii na správu Times uviedol, že Ukrajina jadrové zbrane nevyvíja, a ani ich nemieni zháňať.

"Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane," uviedol jasne Tychyj.

(sab)

Minúta  |  

Mexiko v súčasnosti nie je bezpečnou krajinou, vyhlásil veľvyslanec USA Ken Salazar

Zástupca Spojených štátov tiež kritizoval exprezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora za neúspešnú bezpečnostnú politiku a odmietanie americkej pomoci, píše agentúra Reuters.

„Skutočnosť je taká, že Mexiko v súčasnosti nie je bezpečné,“ povedal Salazar. Poukázal tiež na bezpečnostnú koordináciu medzi Washingtonom a Mexicom, ktorá bola podľa neho počas Lópezovej vlády „nedostatočná“.

„Žiaľ, táto koordinácia v minulom roku zlyhala, a to najmä preto, že predchádzajúci prezident nechcel prijať pomoc od Spojených štátov,“ dodal.

Salazar vyjadril nádej, že prezidentka Claudia Sheinbaumová, ktorá prevzala úrad v októbri, bude úspešnejšia v boji proti kriminalite a násiliu tým, že bude viac investovať do bezpečnosti.

Sheinbaumová, ktorá kandidovala za exprezidentovu stranu Hnutie národnej obrody (MORENA), sa zaviazala, že jej bezpečnostná politika bude úzko nadväzovať na politiku Lópeza Obradora, pripomína Reuters.

Mexiko už roky sužuje násilie, ktoré sa úradom nedarí potlačiť. Súvisí najmä s bojmi medzi drogovými kartelmi. V štáte Sinaloa si boje medzi kartelmi od septembra vyžiadali stovky obetí. Niektoré časti krajiny federálna vláda nemá pod kontrolou.

(tasr)

Minúta  |  

Republikáni potvrdili väčšinu v Snemovni, Johnson ostáva predsedom

Po spočítaní hlasov vo volebných obvodoch Arizony získala Republikánska strana 218 kresiel v dolnej komore Kongresu USA, čím si zabezpečila kontrolu nad všetkými zložkami štátnej moci, píše agentúra AP.

Snemovňa reprezentantov má 435 kresiel, Američania si v tomto roku volili okrem prezidenta aj kongresmanov a senátorov. Už niekoľko dní po voľbách konštatovala AP republikánsku väčšinu 53 kresiel v Senáte USA – ktorý potvrdzuje prezidentské nominácie do administratívy.

S touto zatiaľ tesnou väčšinou môže zvolený prezident Donald Trump a republikánski lídri zmeniť federálnu vládu a rýchlo realizovať svoj program, ktorý zahŕňa najväčšiu deportačnú operáciu v histórii krajiny, rozšírenie daňových úľav či pretvorenie hospodárstva Spojených štátov skrze colnú politiku.

Volebné víťazstvo Republikánskej strany zaručuje, že Kongres bude tento program podporovať a demokrati budú takmer bezmocní, aby ho kontrolovali, píše AP.

Keď bol Trump v roku 2016 zvolený za prezidenta, republikáni ovládli aj Kongres, ale stále narážal na republikánskych lídrov, ktorí sa bránili jeho politickým nápadom, ako aj na Najvyšší súd s liberálnou väčšinou. Tentoraz to tak nebude, dodáva agentúra.

Vo svojom druhom funkčnom období bude zvolený prezident pracovať so stranou, „ktorú úplne pretvoril svojím hnutím Make America Great Again“, doplnila AP s dôvetkom, že tentoraz sú konzervatívni sudcovia Najvyššieho súdu vo väčšine – čo tiež učinil Trump svojimi nomináciami.

Republikáni v Snemovni medzitým v tajnom hlasovaní opätovne podporili súčasného predsedu Mikea Johnsona, ktorého americké médiá považujú za Trumpovho spojenca. Dolná komora Kongresu schvaľuje rozpočet či nasadenie amerických vojakov na zahraničných misiách, pravdepodobne tak bude spolupracovať aj v týchto témach.

„Republikáni v Snemovni reprezentantov a Senáte majú mandát,“ povedal Johnson začiatkom tohto týždňa. „Americký ľud chce, aby sme realizovali a plnili program ‚Amerika na prvom mieste‘,“ dodal s použitím jedného z predvolebných hesiel.

(sab)

Minúta  |  

Trumpov žalobca Smith požiadal súd o pozastavenie odvolania v prípade tajných dokumentov

Špeciálny prokurátor tento krok odôvodnil tým, že chce pre obžalobu získať čas na posúdenie vplyvu znovuzvolenia Donalda Trumpa na prípad z roku 2022, píše agentúra Reuters.

Prísne utajované dokumenty americkej vlády našli agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) nezabezpečené v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride počas domovej prehliadky v roku 2022. Trump bol v tomto prípade obvinený z nezákonného prenosu dokumentov podliehajúcich utajeniu, marenia pokusov vlády získať ich naspäť a nepravdivých vyhlásení.

Federálna sudkyňa Aileen Cannonová v júli zastavila trestné stíhanie v tomto prípade. Ako dôvod uviedla pochybnosti pri vymenovaní Smitha, ktorý prípad súdu predložil. Prokuratúra sa proti rozhodnutiu odvolala.

Smithov tím plánuje do 2. decembra zvážiť, ako bude v prípade postupovať. Do tohto termínu chce rozhodnúť aj o postupe v prípade, v ktorom Trumpa obviňuje zo snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb v roku 2020.

NYT: Žalobca Donalda Trumpa plánuje odstúpiť pred jeho inauguráciou

Mohlo by Vás zaujímať NYT: Žalobca Donalda Trumpa plánuje odstúpiť pred jeho inauguráciou

Trump, ktorý obvinenia v oboch prípadoch odmieta, ešte v októbri avizoval, že Smitha odvolá okamžite, keď zasadne do Bieleho domu.

(tasr)

Minúta  |  

Trump nominoval Tulsi Gabbardovú za riaditeľku tajných služieb

Bývalá členka Demokratickej strany, ktorá v predvolebnej kampani pomáhala republikánskemu exprezidentovi v príprave na debatu s demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou, bude mať na starosti koordináciu spravodajských agentúr.

Gabbardová (43), bývalá kongresmanka za Havaj, odišla z Demokratickej strany v roku 2022. Následne pôsobila ako nezávislá politička a v októbri 2024 vstúpila do Republikánskej strany, ktorej však už skôr prejavovala podporu. V predvolebnom období ju americké médiá považovali za potenciálnu kandidátku na viceprezidentku v administratíve Donalda Trumpa.

Vedenie Úradu riaditeľa tajných služieb (ODNI) by mala prebrať po Avril Hainesovej v januári, keď sa úradu ujme samotný Trump aj celá jeho administratíva. Jej nomináciu ešte musí odsúhlasiť Senát. Vzhľadom na to, že republikáni v hornej komore Kongresu USA budú mať od 3. januára väčšinu kresiel, by však malo ísť o formalitu, konštatovali agentúra AFP a Reuters.

„Viem, že Tulsi prinesie do našich tajných služieb nebojácneho ducha, ktorý definoval jej preslávenú kariéru,“ povedal Trump. Gabbardová podľa neho viac ako dve desaťročia bojuje za slobodu USA a všetkých Američanov. Samotná Gabbardová poďakovala Trumpovi za nomináciu, ktorú označila za príležitosť slúžiť v jeho kabinete „obrane bezpečnosti a slobody amerického ľudu“.

Reuters tvrdí, že Gabbardová má málo priamych skúseností s prácou v tajných službách, vo všeobecnosti sa teda neočakávalo, že ju Trump na takýto post navrhne. V rokoch 2004 až 2005 slúžila v Iraku ako majorka Havajskej národnej gardy, v súčasnosti je podplukovníčkou v zálohe.

Gabbardová sa v roku 2020 neúspešne uchádzala o nomináciu Demokratickej strany za kandidátku do prezidentských volieb, neskôr podporila Joea Bidena, ktorý voľby vyhral.

Po odchode z Demokratickej strany začala byť voči Bidenovi a jeho administratíve čoraz kritickejšia a získala si popularitu medzi konzervatívcami, pričom často vystupovala v pravicových televíznych a rozhlasových reláciách. AFP konštatuje, že v zahraničnej politike zastáva izolacionistické názory, čo vyjadrila v príhovore pri vstupe do Republikánskej strany, ktorú označila za „stranu mieru“.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.