Online svet pôsobí ako džungľa bez pravidiel. Dieťa nám v ňom môže byť sprievodcom

Pravidlá si musia osvojiť najprv dospelí, aby ich potom naučili svoje deti. Podľa odborníčky nemá zmysel rozmýšľať, či deťom dovolíte internet. Dôležité je naučiť sa pohybovať sa na ňom. „Ak deti nie sú súčasťou niečoho ako ich rovesníci, sú vylúčené a neprijaté. Deti to znášajú ťažko,” vysvetlila vedúca Káčka v Prešove Lenka Kvašňáková.

Podľa Kvašňákovej sú 3 vývinové štádiá budovania bezpečia na internete. Prvé je do 10 rokov. Rodič  by v tomto období mal nastaviť prísne pravidlá používania internetu. „Je to podobné, ako keď chceme naučiť dieťa prechádzať cez priechod. Na začiatku sa učí len chodiť. Keď sa to naučí, dozvedá sa, ako bezpečne prejsť cez priechod,” doplnila. Rodičom môžu pomôcť aplikácie, ktoré vedia obmedziť čas používania, alebo kontrolujú obsah. „Rodič môže niektoré stránky zablokovať, prípadne dať zákaz navštevovať ich. Dieťa sa takto učí pohybovať sa v online priestore. Do tohto veku je pre neho rodič autorita a verí mu,” doplnila Kvašňáková.

Po 10. roku prichádzajú obdobie puberty a osamostatňovanie sa. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom by sa mal preklopiť do takzvaného fanúšikovského vzťahu. „Znamená to, že rodič bude fandiť dieťaťu. Dieťa by mal už len sprevádzať a spoľahnúť sa na to, že pravidlá, ktoré ho naučil, bude vedieť uplatniť,” uviedla vedúca Káčka. Ak sa mu však stane aj niečo zlé, dieťa musí vedieť, že rodič mu dôveruje a neodsúdi ho. „Dieťa nás v puberte síce počuje, no jeho mozog nie je natoľko vyzretý, aby vedelo zvážiť dopady a predvídať riziká svojho konania.“ 

Po 15. roku sa deti preklápajú do adolescentného obdobia, keď už za sebou majú najbúrlivejšie obdobie objavovania, výziev. Vtedy, samozrejme, ak sa vzťah medzi rodičom a dieťaťom podarí, rodič sa stáva „parťákom“. Dôležité je neprestať sa s dieťaťom rozprávať. „Je dobré rozprávať sa aj o tom, čo urobíme, ak dieťa nedodrží pravidlá. Tresty musia byť dohodnuté vopred. Odporúčam nainštalovať do mobilu aplikáciu na kontrolu a podobne,” dodala.

Podľa výskumu dôvodov, prečo sa deti zapájajú do nebezpečných výziev, je viac.  „Často to robia pre lajky, získanie nových followerov, uznanie, adrenalín, ale najmä preto, lebo nedomyslia, čo są môže stať. Veľmi dôležité je tiež povedať, že deti, ktoré sa s rodičmi rozprávajú, sa oveľa menej zapájajú do týchto výziev,” dodala Kvašňáková. Ak sa rodič s deťmi o týchto témach nebude rozprávať, informácie si nájdu inde. Zdroj tak rodič nebude mať pod kontrolou.

„Ak sa v tom rodič nevyzná, môže si nájsť rôzne videá na YouTube, sú dostupné rôzne tutoriály, prípadne môže navštevovať workshopy. „Môžem odporučiť stránku stalosato.sk, kde sú vysvetlené pojmy týkajúce sa online priestoru, ale aj to, ako sa v ňom bezpečne hýbať,” dodala Kvašňáková. Myslí si, že v dnešnej dobe je už veľa nástrojov na to, aby rodičia zvládli aspoň základ. Keď sú už deti staršie, rodičia by sa nimi mohli nechať pozvať do online priestoru a nechať si poradiť. Deti sa tak podľa Kvašňákovej cítia prijaté a vypočuté, za čo sú vďačné. „Takto im prejavujeme uznanie. Je to super cesta na budovanie vzťahu,” dodala.