Pred dvoma rokmi sa rozhodol „zmeniť vzduch“ aj anestéziológ Martin. „Pochádzam z Popradu, ale pracoval som v nemocnici v Bratislave. Už skôr som mal nejaké informácie od kolegov, že si našli prácu v Česku a ich platové podmienky, ale aj sociálne zabezpečenie boli neporovnateľné s tými, ktoré som mal v tom čase ja. Zareagoval som na jeden z inzerátov a vyšlo to. Nebudem tajiť, rozhodlo najmä to, že náborový príspevok bol naozaj nezanedbateľný, 700-tisíc českých korún. Po necelom roku sa za mnou presťahovala aj manželka, ktorá je diplomovaná všeobecná sestra a práve sa jej končila materská dovolenka. Pracujeme teda v jednej nemocnici. Predtým som býval v garsónke, ale ako rodina sme tu dostali trojizbový služobný byt v tesnej blízkosti nemocnice a zamestnávateľ nám prispieva na bývanie. Synček navštevuje škôlku,“ rozpráva Martin svoj priam rozprávkový príbeh.
Poznamenal, že má veľmi dobre našliapnutý aj kariérny postup. Aký, nechcel prezradiť, vraj, aby to neuriekol. „Na Slovensku by to nebolo možné, keďže mnohí lekári – dôchodcovia sa držia svojich funkcií ako kliešte. Tu je to iné aj v tomto smere. Iste, nájdu sa aj výnimky, ale takých prípadov je určite výrazne menej ako u nás,“ nešetril kritikou lekár, ktorému nadriadení nedovolili spomenúť názov nemocnice, v ktorej pracuje. „Neprialo si to vedenie a ja to musím rešpektovať. Čudujem sa, keďže môžem povedať na ich adresu len samé chvály,“ poznamenal so smiechom.
Spomenuli sme mu inzeráty českých nemocníc, ktorými sa to teraz na sociálnych sieťach len tak hemží. „My momentálne nehľadáme nikoho. Viem to, lebo som dostal za úlohu dať echo bratislavským kolegom a bývalým spolužiakom, keby sa objavilo info o voľnom mieste v našej nemocnici,“ uzavrel mladý lekár.
