Kauza Višňové: Slovensko si pri stavaní diaľnic vinou politikov ušilo z hanby kabát

ŽILINA – Žilinský Štandard vám prináša druhú časť rozhovoru s predsedom sekcie dopravy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Jánom Mišurom o tuneli Višňové či D3.

dialnica tunel1 Tunel Višňové je neuralgickým bodom D1. Foto: NDS

Na Slovensku je tradíciou, že sa po každej zmene vlády inak pristupuje k výstavbe diaľnic. U našich susedov v Maďarsku, Poľsku, Česku sa striedaním politickej garnitúry na čele štátu stavanie diaľnic nezastavuje a je tam kontinuita, preto nás predbehli…

Keby som to personifikoval pre stručnosť cez predsedov vlád, pri diaľniciach je tento príbeh slovenského „tigra“: Mečiar začne stavať a projektovať – Dzurinda to väčšinou zastaví, Fico začne – Radičová väčšinou zastaví. Poviem jeden bonmot z USA, ktorý sa stal: Novinári sa pýtajú Normana Minetu: „Ako to, že ste ako minister dopravy jediný demokrat v Bushovej republikánskej vláde?“ Odpoveď ministra dopravy: „Pretože diaľnice nie sú demokratické ani republikánske.“

Takže tunel Višňové mohol byť hotový, keby sa do toho nevložila politika?

Tunel Višňové sa stavia už 25 rokov. Stavba bola prerušená politickými rozhodnutiami trikrát. V lete 1998 sa začala výstavba prieskumnej štôlne, čím sa realizoval aj geologický prieskum. Pre urýchlenie sa stavalo z oboch strán. Z jednej strany raziacim strojom z Rakúska a z druhej klasickou banskou metódou.

Súčasne sa v roku 1998 už objednával raziaci štít na stavbu diaľničného tunela v štandardnom profile, lebo po 500 metroch prerazenej štôlne mal raziť tunel raziaci stroj. No v 1999 nastúpená koalícia zrušila prípravu objednania raziaceho štítu. Našťastie, razenie prípravnej štôlne už nemohli zastaviť, ale v roku 2002 po jej prerazení zastavila úplne výstavbu tunela Višňové.

Stavbu zakonzervovala na 9 rokov. V rokoch 1999 až 2002 to neboli jediné retardačné rozhodnutia Dzurindovej vlády proti rozvoju ekonomiky Slovenska. Okrem toho zastavila výstavbu a konzervovala úseky Zwardoň – Oščadnica, Vrtižer/Považská Bystrica – Hričovské Podhradie a spomalila výstavbu na úseku Ladce – Sverepec. Všetko to boli úseky na Základnej sieti TEN-T ( ďalej „Z TEN-T“) Európy.

Nová vláda SR si už nemôže dovoliť v tejto oblasti zlyhať. Veríte, že v porovnaní s tou predošlou bude dynamickejšie pristupovať k novým výzvam pri tuneli Višňové a diaľničnej infraštruktúry v SR?

Áno, je predpoklad, že budú dynamickejší. Noví štátni tajomníci ministerstva dopravy sú kompetentní a s praxou. Zdá sa, že minister dopravy má ťah na bránu. Menej rozpráva marketingovo a skutky by ho mali predchádzať. Držíme mu palce.

Aký význam má tunel Višňové – Dubná Skala v rámci celého Slovenska?


Tunel Višňové je najdôležitejší budúci úsek diaľnice D1/E50 na západo-východnom prepojení Slovenska a Európy. A aj na severo-južnom prepojení Slovenska. E50 začína vo francúzskom Breste a cez Prahu – Brno – Žilinu – Dnepropetrovsk končí v Machačkale v Ruskej federácii pri Kaspickom mori. Patrí do Základnej siete TEN-T (Core Corridor TEN-T) v Európe. Do tunela gravituje doprava z Česka z R6, z D3 Čadce, Poľska a opačne do Česka a Nemecka z Košíc a z R3 z Budapešti, Srbska, Zvolena, v smere na Česko, Poľsko, Nemecko, Dánsko. Samozrejme, že má aj regionálny význam.

Stále nemáme dokončenú ani D3...

Najväčšiu hanbu, a to dokonca medzinárodnú, si Slovensko vyrobilo na diaľnici D3. Tú, rozostavanú od poľskej hranice, zastavila tiež Dzurindova vláda a konzervovala sa 13 rokov. Poľsko na budúci rok odovzdá do prevádzky posledný úsek diaľnice S1 k D3, Česko ma celú rýchlostnú cestu k D3, R5 od augusta 2023 v prevádzke. Na D3 na Slovensku budú čakať, dúfajme, do roku 2031. Chýba nám 22 km.