V grafickom editore si vyrábal ospravedlnenky, dnes jeho tvorbu sledujú tisícky ľudí

Ak fotografia rozpráva, ten, čo ju zachytil, je rozprávač. Aj vtedy, keď rozprávač nehovorí len jedným záberom. Fotograf a filmár Michal Debnár, známy ako Miňo, vie rozprávať fotkou, videom, ale aj slovom.

Miňo Debnár. Foto: archív M. Debnára

Miňo prvýkrát prišiel do kontaktu s vizuálnou tvorbou počas štúdia na strednej škole. Párkrát sa ulial z vyučovania a potreboval ospravedlnenku od lekára. Tú si spravil v grafickom editore. Jeho dielo vyšlo, hodiny mu ospravedlnili, ale čo bolo dôležitejšie, naučil sa pracovať v prvom programe.

Postupne si osvojil aj ďalšie a začal robiť grafiky či webové stránky. Zistil, že sa tvorbe chce venovať naplno, hoci nie všetko mu vyhovovalo. „Nebavilo ma stále sedieť za počítačom. Skôr som sa chcel hýbať v teréne. Takto som sa dostal ku fotke,“ hovorí Miňo Debnár.

Zodpovedne na sieti i v živote

Na Instagrame Miňa sleduje viac ako 16-tisíc ľudí. Dá sa preto o ňom povedať, že je influencer. Miňo si je svojho vplyvu vedomý. „Snažím sa byť zodpovedný, aby som nikoho neurazil. Občas zdieľam fóriky na odľahčenie, ale stránim sa zdieľať názory, ktoré sú silné či politické. Nemám rád, keď sa to zbytočne rieši na sociálnych sieťach,“ objasňuje Miňo svoj postoj.

Ako veriaci človek sa Miňo snaží zdieľať svoju vieru. No dodáva, že je v tom opatrný. Hovorí, že na sociálnych sieťach sa viera občas šíri pod nátlakom. Necháva preto hovoriť fotografiu či video a niekedy zdieľa, čo má na srdci, alebo k nemu hovorí a zároveň tým poukazuje na hlbšie veci. „Nemôžem vyhovieť každému. Preto sa tomu snažím prispôsobiť obsah. Nechcem ľuďom vtláčať presvedčenie či názor, skôr chcem, aby to vo mne videli prirodzene.“

Časť toho, čo Miňo robí, je mediálny obsah pre spoločenstvo, do ktorého chodí. Spolupracoval aj s viacerými kresťanskými projektami na Slovensku či v zahraničí. Prepája tak svoju vieru s prácou. Okrem toho sa však neštíti aj pomôcť. Fotil napríklad kampaň, ktorej cieľom bolo pomôcť ľuďom bez domova počas zimy. Spolupracoval aj s neziskovou organizáciou z Indie, ktorá sa snažila pomôcť deťom bez vzdelania, aby mali lepšie podmienky v škole.

Miňova manželka a syn. Foto: Miňo Debnár

Manžel Vandy a otec Olivera hovorí, že pomoc vníma ako istý druh zodpovednosti. „O mňa a moju rodinu je dobre postarané a ja nechcem iba brať. Chcem aj dávať. A moja práca je spôsob, ako môžem niekomu veľmi dobre pomôcť. Ako povedal Ronald Reagan: Nikto nemôže pomôcť všetkým, ale každý môže pomôcť niekomu.“

V Miňovom portfóliu sa dá nájsť aj spolupráca so známymi menami. Robil pre Rytmusa, fotil Daru Rolins, Celeste Buckingham či Petru Vlhovú. Hovorí, že mnohé osobnosti, s ktorými spolupracoval, sú veľkými profesionálmi. „Sú zvyknutí stáť pred objektívom a automaticky sa s nimi robí veľmi dobre. Vždy sú výsledkom kvalitné fotografie. Musím povedať, že sú to zaujímaví ľudia. Dá sa povedať, že som sa od nich veľa naučil a mnohých som lepšie pochopil,“ vysvetľuje Miňo.

Jeden záber za mnoho, všetky zábery za jeden

Miňa na fotografii fascinuje emócia a hra svetla. Hovorí, že dobrá fotografia zachytáva buď moment alebo príbeh. „Jedným obrázkom sa dá príbeh povedať veľmi jednoducho. Stačí vedieť, čo chcem povedať a rozumieť situácii, ktorú zachytávam, a vedieť to povedať. Fotograf musí byť rozprávač. Rozpráva príbeh, ktorý je ľahko pochopiteľný a zároveň pútavý.“

Ak by mal robiť navždy už iba jednu vec, vybral by si fotenie portrétov. Prečo? „Lebo mám rád ľudí a som s nimi rád. Preto fotím portréty. A tie nie sú nikdy rovnaké. Pretože ani ľudia nie sú rovnakí,“ objasňuje Miňo s nadšením.

Charitatívne projekty. Foto: Miňo Debnár

Hoci je Miňovi fotografovanie blízke, je prirodzené, že sa venuje aj tvorbe videa. Takpovediac ho k tomu prinútila práca na jednom projekte, kde pôvodne iba fotil. Bolo však k nemu treba spraviť aj video. Tak stlačil na fotoaparáte tlačidlo record a už to šlo. Vďaka tomu, že vedel pracovať s nastaveniami a parametrami, bolo preňho oveľa jednoduchšie udomácniť sa aj vo svete pohyblivých obrázkov.

Mladého tvorcu baví video z viacerých dôvodov. „Baví ma rozdeliť si situáciu na jednotlivé zábery a postupne z toho poskladať príbeh. Zároveň je video v súčasnosti populárny formát, ktorý chcú nielen ľudia, ale aj firmy. Navyše mi stačí jeden fotoaparát, na ktorom dokážem natáčať aj fotiť, a nepotrebujem k tomu ďalšie prístroje,“ vysvetľuje Miňo nadšene.

Sila v jednote i v zážitkoch

Na Slovensku existuje komunita kresťanských fotografov a tvorcov. Hoci je malá, podľa Miňa je príjemná. „Panuje medzi nami veľmi príjemná atmosféra, vidím kolegialitu a prajnosť. Som rád, keď sa tvoria mosty.“ Miňo rád spolupracuje so svojimi kolegami. Najmä vtedy, keď si spoluprácu užíva a baví sa pri nej. Najčastejšie spája svoje sily s Maťom Ondrušom. „S Maťom sme si veľmi blízki, lebo obaja vyznávame rovnaké hodnoty. Rozumieme si, máme podobný pracovný aj hudobný štýl, obaja máme radi cestovanie a neštandardné veci,“ vyznáva Miňo.

Cestovanie je zdrojom silných momentov a zážitkov. Miňo často cestuje na vlastnú päsť. No mnohé zážitky získal vďaka spolupráci s firmami či organizáciami. „V Indii som mal možnosť fotiť v slumoch v Bombaji. Tam som chodil po labyrintoch a strechách, kde nemá možnosť dostať sa každý. Alebo v New Yorku som letel v helikoptére nad večerným mestom,“ zaspomínal si cestovateľ a fotograf v jednej osobe.

Hoci má Miňo ešte mnoho cestovateľských snov a ďalších plánov, kvôli pandémii však budú musieť počkať. Hoci by toto spomalenie mohol vnímať negatívne, nie je to tak. „Bol som viac ako rok doma. No vďaka tomu som mohol vidieť syna rásť. Tento moment by mi ušiel,“ uzatvára hrdý otec.