Dag Daniš

A nielen to. Podľa nových pravidiel je možné okamžite a bez udania dôvodu odstrániť ktoréhokoľvek policajného funkcionára. Od prezidenta po vedúceho oddelenia.

Jednoducho: Matovičov tím v plnom rozsahu ovládol políciu a NAKA. Policajní šéfovia museli plniť politické zadania. Inak im hrozilo, že skončia. Matovič a Heger tieto drsné pravidlá vysvetľovali „bojom dobra so zlom“.

Námietky, že časom sa to môže otočiť proti nim, nebrali vážne. Matovič po voľbách 2020 veril, že pozatvára lídrov opozície a bude vládnuť 12 rokov.

Jeho viera mala veľmi chabé základy.

Po druhé, za čistkami v polícii nie je len výmena vlády. Problém je hlbší. Súvisí s podozreniami, že polícia, a špeciálne NAKA, sa tri roky zneužívali na politický boj. A na vynášanie utajovaných informácií z trestného konania do vybraných médií. Spravidla do tých, ktoré si mýlili kritickú žurnalistiku s politickým aktivizmom.

Nešlo len o matné podozrenia, ale o zabehanú prax. Tvrdo politickú a jednostrannú. NAKA a špeciálna prokuratúra cielene pracovali na stíhaní prominentov z éry Smeru. Informácie o raziách sa v predstihu posúvali do vybraných médií – aby sa z nich robilo divadlo. Následne sa tým istým vybraným médiám posúvali utajené informácie z vyšetrovacích spisov (kauza poľovnícka chata).

Zašlo to tak ďaleko, že viacerí aktivistickí novinári dostali úlohu robiť profilové rozhovory so zločincami – kajúcnikmi ako Makó, Slobodník, Imrecze – a prezentovať ich nie ako zločincov, ktorí pod tlakom otočili, ale ako ľudí na správnej (Lipšicovej) strane. Dialo sa to ešte pred ukončením vyšetrovania.

Spolupráca NAKA s politickým a mediálnym prostredím nabrala obludné rozmery, ktoré celkom zhodili pôvodné úspechy polície pri stíhaní oligarchov. Čo je škoda. V roku 2020 mala polícia šancu ukázať, ako má vyzerať očista Slovenska, stíhanie zlodejov a boj za spravodlivosť. Nakoniec sa to však zvrhlo na politickú šou s mediálnymi kulisami, kde išli právo a zákon nabok. A dopredu sa drali klanové praktiky.

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo nový policajný prezident poslal šéfa NAKA Daňka na detektor. Preverovali sa staršie podozrenia o únikoch informácií z NAKA do médií.

Podľa informácií Štandardu Daňko, ktorý mal dlho povesť poctivého policajta, pri jednej z otázok detektorom údajne neprešiel. Treba však dodať, že táto informácia je neoficiálna. Ministerstvo a polícia sa k Daňkovi a výsledku polygrafu odmietajú vyjadriť s tým, že ide o utajovanú skutočnosť. V politickom prostredí sa však hovorí o tom, že detektor v Daňkovom prípade čiastočne podoprel podozrenia, že v minulosti priamo z NAKA unikali informácie.

Výsledky z detektora lži sú nepoužiteľné ako dôkaz v trestnom konaní. V polícii slúžia len na interné účely – pri operatívnom preverovaní podozrení, resp. pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti policajta. Následne sa môžu využiť pri rozhodnutiach v personálnej politike.

Bez ohľadu na neoficiálne informácie o výsledku dektektora, fakty sú pomerne jasné. Daňka nadriadený poslal na polygraf. V ten istý deň mu oznámil, že s ním už neráta v NAKA. Následne Daňko odchádza z polície na vlastnú žiadosť (ponuku náhradného miesta v polícii neprijal). Hoci aj Daňko patrí k „chráneným oznamovateľom“, spory s vedením polície odmietol a ku koncu decembra odchádza do výsluhového dôchodku.

Keďže odchádza v rámci dohody s novým policajným prezidentom, s otáznym výsledkom detektora nebol konfrontovaný. Vec je uzavretá.

Mimochodom, aj o rozšírenú prax vyšetrovania policajtov na detektore sa postarali Matovičovi ľudia. Konkrétne Mikulec. Krátko po voľbách 2020 žiadal vysoko kontroverznú vec: aby boli vyšetrenia policajtov na detektore lži bežnou súčasťou „výberového konania manažmentu polície“. Mikulec – zrejme po porade s Matovičom, ktorý má dlhoročnú záľubu v detektoroch – chcel, aby bol polygraf nástrojom previerok najvyšších funkcionárov polície.

Toto divoké želanie sa mu splnilo.