Od svojej matky som bol oddelený ešte ako dieťa, ešte predtým, ako som ju ako matku stihol spoznať.
V Marylande, odkiaľ som utiekol, je takáto prax, oddeliť deti od matky v skorom veku, bežná. Zväčša sa to deje predtým, než dieťa dosiahne dvanásť mesiacov. Matka je od dieťaťa oddelená a najatá na prácu na farme v dostatočnej vzdialenosti. Dieťa dajú do opatery nejakej staršej ženy, príliš starej na prácu. Nevyhnutným dôsledkom je, že sa zničí vývoj vzťahu dieťaťa k matke a prirodzené city matky k dieťaťu.
Nevidel som svoju matku, bez toho, aby som vedel, že je to ona, viac ako štyri- alebo päťkrát v mojom živote. Vždy to bolo nakrátko a v noci. Bola najatá pánom Stewartom, čo bolo asi dvanásť míl od môjho domova. Podnikla tie cesty, len aby ma videla, vždy to bolo v noci, išla peši po celodennej práci. Pracovala na poli, čo znamenalo, že ak nebola počas východu slnka na poli, zbičovali ju. Taký bol za to trest, ak nemal otrok špeciálne povolenie od pána. Povolenie bolo možné získať len zriedka.
Nepamätám si, že by som niekedy videl svoju mamu v dennom svetle. Bola so mnou iba v noci. Bola so mnou, uložila ma spať, a dlho predtým, než som vstal, musela odísť. Odohralo sa medzi nami len veľmi málo spoločných rozhovorov. Smrť veľmi skoro ukončila to málo, čo medzi nami mohlo byť, keď žila, so všetkým tým biedením a utrpením. Zomrela, keď som mohol mať okolo sedem rokov, stalo sa to na jednej z fariem môjho pána, neďaleko Leeovho mlyna. Nebolo mi dovolené, aby som bol pri nej počas jej choroby, smrti, ani pohrebu. Kým som sa o tom dozvedel, bola už dávno po smrti. Keďže som nikdy nezažil vo významnej miere jej utišujúcu prítomnosť, jej nežnosť a pozornú starostlivosť, prijal som správy o jej smrti s podobnými emóciami, aké by som cítil pri smrti nejakého cudzinca.
Keďže odišla tak náhle, opustila ma bez jediného náznaku o tom, kto bol môj otec. Klebeta, že mojím otcom môže byť môj pán, môže alebo nemusí byť pravdivá, ale bez ohľadu na to, či je pravdivá alebo nie, má pre mňa malý význam. A to dovtedy, kým platí do očí bijúca odpornosť, ktorú si objednali a schválili majitelia otrokov, podľa ktorej deti otrokýň budú vždy nasledovať život svojich matiek. Toto sa vykonáva, samozrejme, najmä kvôli ich sexuálnym chúťkam, aby bola ukojená ich skazená sexuálna túžba, ktorá pre nich znamená úžitok aj potešenie, len aby pritom ich ľstivé a prefíkané pravidlá neohrozili ich dvojaké vzťahy otca a pána.
Viem o prípadoch, a treba to spomenúť, že takto počaté deti otrokýň zažívajú väčšie strasti a utrpenie a musia sa potýkať s väčšími problémami, ako iní.
Na prvom mieste sú prehreškom pre ich paničky. Pani domu je vždy pripravená nájsť na nich chybu, a oni môžu len zriedka urobiť niečo, čím by si ju udobrili. Nič ich tak nepoteší, ako to, keď ich majú pod dohľadom, najmä ak panie domu podozrievajú svojich manželov, že svojim mulatským deťom robia ústupky, ktoré sa nedostávajú iným čiernym otrokom.
Pán je často donútený, aby radšej predal celú skupinu otrokov, ktorá sa neteší úcte jeho bielej manželky, a musí zažiť krutosť, ktorá sa dotkne každého, kto si uvedomí, že otec predáva svoje vlastné deti obchodníkom so živým mäsom. Pre pána je to často diktát ľudskosti, pretože, ak to neurobí, musí ich sám nielen bičovať, ale musí sa pozerať, ako jeho biely syn zviaže svojho trochu tmavšieho brata a do krvi ho bičuje a ak pritom z jeho úst vyjde čo i len slovko nesúhlasu, všetko sa len zhorší. Pre pána samotného, aj otroka, ktorého by chcel brániť.
Každý rok znamená príchod celých zástupov takejto triedy otrokov. Nemám pochybnosti, že to bude mať svoje následky. Jeden veľký štátnik z Juhu predpovedal, že otroctvo čaká koniec len pre nevyhnutný populačný zákon. Či už sa toto proroctvo niekedy naplní, alebo nie, je jasné, že na Juhu vyrastá v otroctve celkom inak vyzerajúca skupina ľudí. Líši sa od tých, ktorí boli pôvodne do tejto krajiny dovezení z Afriky a ak ich narastajúci počet neprinesie nič dobré, bude to len potvrdenie argumentu, že Boh preklial Chama (odkaz na Knihu Genezis a Noeho kliatbu svojho syna Chama, čo sa používalo ako biblický argument na ospravedlnenie otroctva, pozn. prekl.), a teda americké otroctvo je správne. Ak sú podľa Písma potomkovia Chama jediní, ktorí môžu byť zotročení, tak sa čoskoro otroctvo na Juhu dostane do sporu s Bibliou. Pretože každý rok prichádzajú na svet tisíce takých, ako ja, ktorí vďačia za svoju existenciu svojim bielym otcom a títo otcovia sú najčastejšie ich pánmi.
Ja som mal dvoch pánov. Prvý sa volal Anthony, nepamätám si jeho krstné meno. Volali ho kapitán Anthony, titul pravdepodobne získal počas plavieb na Chesapeake Bay. Nebol považovaný za bohatého otrokára. Vlastnil dve alebo tri farmy a asi tridsať otrokov. Na jeho farmy a otrokov dával pozor dozorca. Jeho meno bolo Plummer. Pán Plummer bol mizerný človek a pijan, hrubé a surové monštrum. Vždy prišiel ozbrojený. Zažil som ho, ako mláti a bije ženy po ich hlavách tak hrubo, že dokonca aj pána rozzúrila jeho krutosť a musel mu pohroziť, že ak si nedá pozor, bude ho musieť zbičovať.
Náš pán však nebol nijako humánny. Aby ho dozorca vyprovokoval, musel sa správať obzvlášť barbarsky. Bol to krutý človek, stvrdnutý životom otrokára. Občas ho potešilo, ak mohol len tak pre potešenie otroka zbičovať.
Často ma pred východom slnka zobudilo srdcervúce jačanie mojej tety, ktorú zvykol pripútať k trámu a bičovať jej nahý chrbát, až kým nebol celý krvavý. Žiadne slová, slzy ani modlitby jeho krvavej obete nepohli jeho železným srdcom. Čím hlasnejšie kričala, tým viac ju bičoval. A tam, kde sa jej krv pustila najviac, tam udieral najčastejšie. Bičoval ju preto, aby ju donútil plakať, bičoval ju, aby ju donútil mlčať.
Pamätám si, ako som bol svedkom tohto hrozného predstavenia po prvý raz. Bol som ešte dieťa, ale pamätám si to dobre. Nikdy na to nezabudnem. Bolo to prvýkrát a potom ešte mnohokrát, čo som bol donútený byť toho účastný. Strašne ma to zasiahlo.
Bola to pre mňa krvavá brána, vstup do pekla otroctva, ktorou som musel prejsť. Bol to ten najhroznejší výjav. Kiež by som mohol dať na papier pocity, ktoré som vtedy mal.
Text je úryvkom z knihy Životný príbeh Fredericka Douglassa, amerického otroka, ktorá vyšla v roku1845.
