Donald Tusk sa prudko zradikalizoval. Čo od neho možno čakať

Ako je potom možné, že o tom nikde nič nepočuť? Je to jednoduché, dôvodom je to, že zákony porušuje Donald Tusk, ktorý má podporu Západu a liberálne médiá aj západné vlády ho považujú za záchrancu Poľska.

Tusk sa viditeľne zradikalizoval, dokazuje to mnoho príkladov. Najnovšie najmä spor o „likvidáciu“ poľských verejnoprávnych médií. Toto slovné spojenie – likvidácia – použil Tuskov minister kultúry Bartolomej Sienkewicz, ktorý patrí k Tuskovej strane.

Poľská štátna televízia nebola zďaleka verejnoprávna, jej spravodajstvo priamo a otvorene robilo kampaň pre Kaczyńského stranu a Morawieckého vládu. To, že TVP čakajú zmeny, bolo preto jasné. V Poľsku je navyše tradícia, že šéfom televízie bývajú politici (resp. bývalí politici), po voľbách sa rušia relácie a vôbec kurz spravodajstva.

Problém je, ako k zmenám došlo tentoraz. Niečo také si u nás, našťastie, nedokážeme ani predstaviť.

Tuskova vláda nemárnila čas, aby postupovala právnou cestou a pokúsila sa odvolať vedenie televízie, prípadne menovať dostatok svojich kandidátov do Štátnej mediálnej rady (Krajowa rada mediow, členov menuje Sejm) cez parlament. Nemárnila ani čas so zmenou zákona o verejnoprávnej televízii.

Prešla priamo k činu a urobila dve drastické opatrenia.

Schválila uznesenie parlamentu, teda nie zákon, ktorý by musel mať tri čítania a mohol byť vetovaný prezidentom, ale iba uznesenie, na základe ktorého odvolala vedenie televízie. Okamžite po schválení uznesenia prišli do televízie noví úradníci, ktorí nastolili nové poriadky.

Problém je, že aj zákonný orgán, kde majú väčšinu nominanti Kaczyńského strany, menoval nového riaditeľa TVP. Tým je Michal Adamczyk.

Reálne však televízii vládne Tomasz Sygut a riaditeľom programovej rady je Slawomir Zielinski. Ten je neslávne známy z pôsobenia v štátnych médiách počas 80. rokov a vojnového stavu, zasahovania do informovania o pápežovi Jánovi Pavlovi II. počas jeho návštevy Poľska a podobne.

Štátna mediálna rada hovorí, že tento postup je porušením práva, očakáva sa ďalší zápas. Televízia zatiaľ vysiela provizórne, zvyšky bývalej redakcie nocujú v svojich priestoroch a nevysielajú nič. Sú odpojení od signálu.

Vláda však tlačí aj iným spôsobom – peniazmi. Keďže hovorí o „likvidácii“ doterajších štátnych médií a vybudovaní nových, ktorým navrhla výrazne viac peňazí v rozpočte, prezident Duda rozpočet vetoval. Hovorí, že mu prekáža iba časť týkajúca sa TVP, ak to vynechajú, rozpočet podporí aj on. Tusk však ustupovať nemieni, zdá sa.

Ešte raz: TVP nebola verejnoprávnou televíziou, v rozhodujúcich programoch pracovala a myslela stranícky. Ale odkedy sa akceptujú bezprávne prostriedky na získanie kontroly? A prečo médiá protestovali, keď právne mechanizmy porušoval Kaczyński a tolerujú, keď ich porušuje Tusk?

Tusk sa však zmenil ešte hlbšie, ako napovedá ovládnutie štátnej televízie.

Kedysi sa hlásil ku kresťanskej demokracii, bol považovaný za umierneného konzervatívca, jeho straníkom v Občianskej platforme dokonca kedysi robil takzvané duchovné cvičenia kardinál Dziwisz z Krakova. Ale to všetko je už dávna minulosť.

Pred ostatnými voľbami Tusk trval na tom, že na kandidačnej listine nie je miesto pre nikoho, kto nebude podporovať potraty. Kedysi sa téme skôr vyhýbal, teraz žiada zavedenie práva na potrat od 12. týždňa.

Keď nedávno Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil, že Poľsko má zaviesť registrované partnerstvá, Tuskov kabinet krátko na to potvrdil, že pripraví zákon, ktorý ich zavedie. A aby bolo každému jasné, ako pevne mieni potláčať svedomie, povedal, že Tusk a jeho strana podporia taký zákon o zväzkoch osôb rovnakého pohlavia, aký napíše Michal Kowal. To je bývalý spolupracovník Lecha Kaczyńského, kresťan a karierista, ktorý dnes sedí v parlamente za Tuskovu stranu.

Z Poľska sa treba pripraviť na zlé správy. Tusk už nie je pragmatik, ale poľský progresívec. Je veľkou otázkou, čo to spraví s V4. Ale doma, v Poľsku, sa Tusk už správa ako progresívny Atila.