Netvárme sa, že MHD v Bratislave vyhovuje a funguje. Kolabuje pri najmenšej nehode a kalamite

Asi nie je správne, že sa roky všetci svorne v Bratislave tvárime, že naša MHD je úplne v poriadku. A hlavne, že nám jej plynulosť a úroveň vlastne celkom vyhovuje. Pokiaľ by som sa chcel dopraviť zo Záhorskej Bystrice za rodinou do Vajnor, potrvá mi to v špičke aj viac než hodinu a pol. Teda, v ideálnom prípade. Ak nebude niekde upchatá križovatka.

Bratislavskou MHD prekonám vzdušnú vzdialenosť 33 km za podobný čas, ako by som sa dostal autom skoro do Banskej Bystrice, čo je 200 km. Ak sa niečo na MHD za posledných 30 rokov zmenilo, tak sú to hlavne trasy spojov, názvy zastávok a pribudlo pár nových električiek a autobusov. Inak nič. Pardon, parádne všetkým zdraželo cestovné.

Pri najmenšej zimnej dopravnej kalamite MHD v Bratislave skolabuje. Nie je to výnimka, skôr pravidlo. Kolabuje tiež pri zapchatí akéhokoľvek dôležitejšieho dopravného uzla v meste. Myslím tým diaľnicu od Zlatých pieskov, dvojprúdovku z Devínskej, Patrónku, diaľnicu od a do Stupavy či ktorýkoľvek z mostov cez Dunaj.

Meškanie autobusov či trolejbusov potom dostáva absurdné rozmery. Mojej žene sa preto môže stať, že cestuje ráno do práce pri Draždiaku zo Záhorskej aj hodinu a pol. S piatimi prestupmi. O kultúre cestovania v rannej či popoludňajšej špičke môžete v preplnených spojoch, kde vám ľudia dychčia a kašlú do tváre, len snívať. Pokiaľ vám nastúpia do autobusu veselí bezdomovci, šofér ich, samozrejme, nevyhodí. Bojí sa konfliktu a svrabu, a tak si ich aromatickú prítomnosť užívajú všetci ešte aj hodnú chvíľu potom, ako vystúpia.

Ďalšou perlou sú nefungujúce alebo úplne zle nastavené klimatizácie, ďalej šoféri, ktorí nevedia ani ceknúť po slovensky. Úplným absurdistanom je tvorba grafikonu jednotlivých trás, ktorý zrejme mení podľa nálady niekto od stola. Ten, kto videl cestovanie v MHD len z náučného videa na webe.

Povedzme zástavka pri novom vilovom sídlisku Orešianky sa nevedno prečo volá Kulháň a nie je na nej ani z jednej strany cesty žiadny prístrešok. Takže na autobus tu čakáte v úpeku, fujavici, daždi aj vetre. Ak jeden spoj vynechá, tak aj pol hodiny.

Bratislavská MHD na logickú otázku o nutnosti úkrytu pred besnením prírodných živlov odpísala, že podobný prístrešok sa tam zhotoviť nedá... Áno, čítate dobre – nedá. Zrejme zodpovední nepochopili, že nežiadam 3+1 a mramorom obloženú kúpeľňu s WC, ale len najlacnejšiu oceľovo-sklenenú búdu, pod ktorou sa dá schovať.

Bratislave zúfalo chýba už aspoň 40 rokov alternatívny a najmä rýchly spôsob dopravy, ktorý by spájal aj jej okrajové štvrte. Nemyslím hneď metro, skôr nadzemnú rýchlodráhu, ktorú by nelimitovala žiadna výnimočná dopravná situácia, ktorá sa môže v Bratislave bežne stať. A aj sa bežne stáva.

Tváriť sa, že Bratislava je moderným mestom tretieho tisícročia, ktoré bude výhľadovo patriť nielen v širšom centre bicyklistom, chodcom a hipsterom na elektrických kolobežkách, je určite cool a trendy. Dopravu v meste to ale nijako nevyrieši a nikam neposunie.

Povedzme si to na rovinu: Žijeme v roku 2023 a cestovanie v hlavnom meste je na tej istej úrovni, ako bolo v roku 1980. A dopravu v Bratislave určite nezlepšia ani 24 metrov dlhé trolejbusy s kapacitou 180 cestujúcich. Pokiaľ sa podobné monštrum v úzkych a preplnených bratislavských cestách dostane do kolízie a zostane zrazu nepojazdné, stane sa nepriechodnou barikádou, ktorú neodstráni len tak hocikto.