BRATISLAVA – Ikona amerického filmu, ktorá žiari už vyše polstoročia a po celom svete má milióny fanúšikov, ukončí svoju kariéru asi nežnou romantickou komédiou. Filmom, ktorý už nemusí mať žiadne pokračovanie. Režiséra totiž už dávno oveľa viac baví hra na klarinete v jeho džezovej kapele v jednom z klubov New Yorku, ako sa trápiť s produkciou svojho ďalšieho filmu, ktorý ani nebude možno v USA uvedený.
Woody Allen už temer päť rokov nenatočil v Amerike film. Dôvod je jediný. Typicky americký a ešte typickejšie farizejský. Jeho dcéra Dylan Farrow ho v médiách pred rokmi v jednom rozhovore obvinila zo sexuálneho zneužívania. A hoci proti nemu nikdy neboli vznesené žiadne obvinenia a ide len o tvrdenie proti tvrdeniu, od slávneho režiséra sa odvrátili sponzori. A, samozrejme, aj producenti, priatelia, režiséri, herci a časť publika.
Sám Allen ide škandálom celý život doslova oproti. Jeho osobný život sa vždy vymykal akýmkoľvek konvenciám, podobne tak jeho tvorba, kde si rovnako drsne a adresne robí žarty zo židov, kresťanov, budhistov, moslimov. A vlastne kohokoľvek, koho má práve na rane. Režisér sa viackrát verejne vysmial továrni na sny menom Hollywood a odmieta sa zúčastňovať na všetkých ich oficiálnych akciách vrátane odovzdávania Oscarov, ktorých získal už štyroch (a mal 25 ďalších nominácií, čo je absolútny rekord), ale ani jedného si nikdy osobne neprevzal.
Podobná samostatnosť a vlastný názor sa v Amerike síce toleruje, ale neodpúšťa. Aj preto režisér posledné dva svoje filmy natočil v Európe. Aj ten posledný, 50. v poradí, je filmom európsko-francúzskym. Táto krajina a hlavne Paríž je jeho útočiskom, veľkou celoživotnou inšpiráciou a druhým domovom.
Netreba sa asi zamýšľať nad tým, či je Zásah šťastím lepší alebo horší film, ako Woodyho predošlé. Temer 90-ročný scenárista a režisér Woody Allen už všetky svoje zásadné diela dávno natočil. Posledných dvadsať rokov sa filmovaním len skvele baví. Kritici vravia, že jeho posledný špičkový film bol Blue Jasmine (2013) alebo ešte starší Match Point (2005) či dokonca Manželia a manželky (1992). Podobné vyhlásenia ale nie sú relevantné, keďže Allen nie je v žiadnej filmovej lige ani súťaži a točí si filmy pre verných fanúšikov a hlavne pre osobné potešenie.
Najvýraznejšou inováciou nového filmu je, že je celý vo francúzštine – v jazyku, o ktorom režisér priznáva, že ním vôbec nehovorí. Jazyková bariéra mu však nijako nebránila dostať zo štábu a hercov to najlepšie, čo v nich bolo. Hoci film je v konečnom sumáre „len“ príjemnou prechádzkou jeho dávno vyskúšaných klišé a zavedených, úspešne odskúšaných dejových postupov.
Päťdesiaty a pravdepodobne posledný film legendárneho scenáristu a režiséra Woodyho Allena, Zásah šťastím, rozpráva o tom, akú dôležitú úlohu v našich životoch zohrávajú náhoda, šťastie a láska.
Fanny a Jean vyzerajú ako dokonalý pár. Majú všetko, o čom ostatní snívajú. Sú šťastní vo svojom profesionálnom živote. Žijú v krásnom byte, v nádhernej parížskej štvrti. A zdá sa, že sú do seba rovnako zamilovaní ako v prvý deň ich vzťahu. Jedno náhodné stretnutie ale všetko zmení. Keď Fanny stretne Alaina, svojho bývalého kamaráta zo strednej školy, nechtiac prepadne jeho neodolateľnému šarmu. Jej pocit šťastia a pokoja v idylickom manželstve sa vážne narušil. S každým ďalším rande sú si Fanny s Alainom bližší a bližší. Vydrží vôbec manželstvo tento nápor cudzieho citu?
Rozprávačský mág Woody Allen sa vo svojom novom filme opäť s ľahkosťou a iróniou usmieva nad ľudskou pochabosťou, bezradnosťou a zložitosťou vzťahov. Je ako vždy vtipný, ironický, sarkastický, nostalgický a priznane romantický. Nechce a ani nepotrebuje hovoriť nejaké zásadné pravdy a nerieši existenciálne otázky. Ak teda nie je práve láska a jej peripetie tým najpodstatnejším, čo máme a o čom treba stále hovoriť. Znova a znova.
Divák dostáva presne to, čo od slávneho tvorcu čakal. Príjemný oddychový film, kde sa dozvie niektoré pravdy, o ktorých možnože aj vedel. Režisér mu ich ale prerozpráva inak, svojím spôsobom. Láskavou optikou skúseného, múdreho a životom poučeného muža. Skutočného tvorcu, ktorý aj zo zdanlivej banality urobí udalosť, ktorú si radi pripomenieme a aj zapamätáme.