Urbex nie je moderný trend, skôr historicky overiteľný fakt

Už v roku 1793 sa pravdepodobne prvý moderný výskumník urbexu Philibert Aspairt stratil v parížskych katakombách. Jeho kostru našli o jedenásť rokov neskôr. Ďalším dôkazom, že urbex nie je len moderný trend, je reportáž amerického básnika Walta Whitmana z návštevy opusteného brooklynského tunela. Článok v novinách Brooklyn Standard vyšiel v apríli 1845. O pár desaťročí neskôr sa konala prvá organizovaná výprava francúzskych dadaistov do opusteného kostola. V roku 1977 bol v San Franciscu založený klub, ktorého hlavnou náplňou bol prieskum opustených stavieb.

V Austrálii, kde je v súčasnosti urbex veľmi obľúbený, bola v roku 1986 založená kultová skupina prieskumníkov – Cave Clan. O tri roky neskôr začal u protinožcov vychádzať vôbec prvý časopis o opustených stavbách Il Draino. V tom čase už fungovala v Rusku tajná skupina urbex bádateľov. Skupina Diggers of the underground planet počas svojich prieskumov našla aj mučiace komnaty ruského cára či tajné metro vybudované pod Moskvou za vlády Stalina.

Zapájate sa urbexom do kriminálnej aktivity alebo nerobíte nič zlé?

Urbex predstavuje zaujímavý koníček, ktorý je na hranici legálnosti, keďže zahŕňa často nepovolený vstup na súkromné pozemky. Ako sa naň hľadí na Slovensku? Otázka legálnosti tejto činnosti nie je u nás (ako aj v iných krajinách EÚ) právne zastrešená. Preto sa môže na prvý pohľad zdať urbex ako nelegálna činnosť. Skloňujú sa tu témy ako vstup na súkromný pozemok, poškodzovanie majetku či dokonca vandalizmus.

Pravda je taká, že mnohé budovy sú nezabezpečené, voľne prístupné, aj napriek tomu, že majú majiteľa. Dvere majú vykopnuté, okná porozbíjané, oplotenie zničené. Urbexeri sú v tejto veci alibisti. Čakajú na niekoho, kto vstup do budovy vytvorí už pred nimi. Najznámejšie celosvetovo rešpektované „pravidlo“ urbexerov však je: Neodnášaj si nikdy nič, len spomienky a fotky, a nezanechávaj po sebe nič, len svoje stopy v prachu.

Ako je na tom Bratislava, čo sa týka možností objavovania urbex objektov?

Život opustených budov sa v našom hlavnom meste v poslednom čase výrazne zmenil. Mnohé z objektov, ktoré roky navštevovali urbexeri, už zbúrali alebo zrekonštruovali. Spomeňme skelet nedostavanej nemocnice Rázsochy, nemocnicu Bezručova, pôrodnicu na Zochovej, pivovar Stein, kúpele Grössling či SOU Energetické. Doba pandémie a vojny ale priniesla oživenie záujmu o objavovanie stavieb, ktoré sú skryté v podzemí. Ide o takzvané kryty civilnej ochrany, ktoré sú roztrúsené po celom Slovensku.

V Bratislave ich je okolo 30. Do mnohých z nich ale nie je vstup povolený. Aj preto je lepšie osloviť ich správcov a požiadať o legálnu prehliadku. Urbex si získava v Európe stále viac priaznivcov. Na sociálnych sieťach môžete v každej krajine nájsť desiatky ľudí, ktorí sa mu už roky venujú. Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, ale aj Česko už majú organizované komunity urbexerov.

V niektorých krajinách je viac industriálu, vojenských stavieb, opustených horských hotelov a chát. V iných zase prevládajú kaštiele, honosné vily či dokonca zámky. Urbexeri priznávajú, že sila ich zážitku je priamo závislá aj od prekonávania strachu. Výborným príkladom je nebojácny Angličan Simon Cornwell, ktorý prešiel a nafotil všetky opustené psychiatrické liečebne v Anglicku.

Najhorší zážitok mal v 740 lôžkovej nemocnici Nocton Hall Hospital určenej personálu RAF opustenej v roku 1984. Tú v roku 2001 týždeň preskúmaval a fotil a bol tam aj cez deň svedkom desiatok paranormálnych javov.