Historici tvrdia, že skracovaním pôvodného názvu Acta diurni populi Romani ostalo len diurna. Z toho sa postupne vyvinulo giornale, teda journal, žurnál. Acta diurna považujeme za najdlhšie vychádzajúce periodikum v dejinách ľudstva. Vychádzali 389 rokov.

Na Slovensku máme „noviny“ takmer 430 rokov

Za predchodcov novín u nás považujeme písané noviny, príležitostné informácie, obchodnú a politickú korešpondenciu, ale aj novinové letáky a letákové noviny. Na Slovensku je zachovaný list trenčianskeho richtára Osvalda Somorovského z roku 1461, v ktorom oznamuje bratislavskej mestskej rade všetky novinky z Trenčína. Z obdobia reformácie je známa zbierka písaných novín augsburského poštmajstra Krišpína Lampertera, ktoré odoberal aj bratislavský mestský notár Matrin Kestler.

Revolučným činom, ktorý výrazne ovplyvnil novinárstvo, bol v 15. storočí vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom. Kníhtlač sa veľmi rýchlo rozšírila po celej Európe a vytvorila technické predpoklady na rozvoj masovej komunikácie.

Na Slovensku sa začala kníhtlač v roku 1573 v Komjaticiach a v Šintave, hoci prvé pokusy sú z roku 1560 v Košiciach. Tlačové produkty u nás viazali svoje vydanie na konania jarmokov a pútí, kde sa aj masovejšie predávali. Na ich rozširovanie malo pozitívny vplyv zriaďovanie pravidelných poštových tratí. Vzhľadom na to, že poštové trate mali často týždennú frekvenciu, prvé periodiká mali týždennú periodicitu. Cez slovenské územie ako prvá prechádzala od roku 1530 týždenná poštová linka Viedeň – Bratislava. Prvá poštová trať na Slovensku vznikla v roku 1558 na trase Bratislava – Ružomberok – Košice.

Prvé slovenské noviny nevychádzali v slovenčine

Hospodárske zaostávanie Slovenska (v rámci Uhorska) sa prejavilo aj v oneskorenom vzniku jeho periodickej tlače. Ten totiž súvisí najmä s rozvojom meštianstva, ktoré potrebovalo informovanosť v národnom a medzinárodnom meradle. Letákové noviny možno nazvať už produktmi vyspelejšej spoločnosti. Za prvé letákové noviny na Slovensku považujeme Zwo Wahrhaftige Newezeitung (Dve skutočné noviny) vytlačené v Bratislave roku 1594, ktorých pôvodcom je jeden z prvých kočovných tlačiarov J. Valo.

Prvé tlačiarne na Slovensku však vznikli už v roku 1577 v Banskej Bystrici, Bardejove a Trnave. Predpokladom rozvoja tlačového novinárstva bol okrem techniky aj papier. Prvá slovenská papiereň vznikla v roku 1530 v Levoči.

Najstaršie známe nepravidelne vydávané noviny na území Slovenska tlačili v Levoči a Bardejove po latinsky. Nazývali sa Mercurius Hungaricus, od 2. čísla premenované na Mercurius Veridicus ex Hungaria a vychádzali do roku 1710. Matej Bel založil v latinskom jazyku roku 1721 v Bratislave prvý slovenský týždenník v Uhorsku pod názvom Nova Posoniensia, no a najstarší známy slovenský časopis pod názvom Nowiny o Rolnim a Polnim Hospodářství vychádzal v roku 1783. Iba štyri mesiace ako najstaršie poľnohospodárske noviny v Uhorsku.

V tom istom roku vznikli v Bratislave prvé 2- až 3-krát týždenne vychádzajúce Presspůrske nowiny. Zanikli v roku 1787. Mali už prvý úvodník a komentár, dokonca aj prvé inzeráty. O dva roky neskôr vychádzal mravoučný mesačník Staré Nowiny literního Umění v Banskej Bystrici ako prvá slovenská kultúrna revue. V rokoch 1812 až 1819 vydával v Bratislave Juraj Palkovič Týždenník, aneb Císařské Královské národní noviny, ktoré mali na tú dobu už veľký počet odberateľov, a to 2-tisíc.

Ľudovit Štúr je zakladateľom slovenského moderného novinárstva

Spomenuli sme viacero „prvých“ periodík na území Slovenska. Ani jedno ale nevychádzalo v spisovnej slovenčine. Až Ľudovít Štúr začal v tomto jazyku vydávať Slovenskje národňje novini vychádzajúce dvakrát týždenne, od 1. 8. 1845 do 9. 6. 1848 s dvojtýždennou literárnou prílohou Orol Tatránski. 

Tieto noviny obsahovali už obidve zložky novinárstva – spravodajstvo aj publicistiku. V roku 1846 založil Jozef Miloslav Hurban v Skalici Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, ktoré možno považovať za jednu z najstarších dodnes vychádzajúcich literárnych revuí v Európe. Je smutné, že práve tento časopis bojuje už niekoľko rokov o svoju holú existenciu, keďže neexistuje štátny záujem o jeho financovanie. Aj napriek tomu, že vychádza od roku 1846 a bol kultúrno-politickou platformou pre zmenu režimu v roku 1989.

V roku 1848 prvý slovenský profesionálny novinár Daniel Lichard takmer pol roka vydával Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život – prvý slovenský hospodársky týždenník (5. 4. až 27. 9. 1848) a v apríli roku 1849 sa dvakrát týždenne pokúšal vydávať v Skalici prvé slovenské politické noviny Slowenskí pozorník s prílohou Žitwa.

Prvým slovenským denníkom, vydávaným však v Budapešti, bol Slovenský denník v rokoch 1910 až 1938, redigovaný M. Hodžom, A. Štefánkom a F. Votrubom. V rokoch 1914 až 1918 ho uhorská vláda zastavila, obnovený bol 9. 11. 1918 v Ružomberku a potom v Bratislave.

Možno ho považovať za prvý slovenský denník na území Slovenska, aj v prvej Československej republike. Na rozvoj tlače vplývala najmä nerovnomernosť hospodárskeho, politického a sociálneho vývinu národných celkov v Rakúsko-Uhorsku. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia tu existovali priepastné rozdiely.

Napríklad v roku 1900 vychádzalo 31 slovenských novín a časopisov (vrátane odnárodňujúcich), no Maďari, ktorí vtedy tvorili ani nie polovicu všetkého obyvateľstva Uhorska, mali 1 132 periodík. V roku 1910 zo 45 vychádzajúcich slovenských novín a časopisov bolo 13 cirkevných a 7 odnárodňujúcich. História slovenského novinárstva v Amerike začala v roku 1885, keď Ján Slovenský a Július Wolf vydali v Pittsburghu prvý časopis – Bulletin (vyšlo 22 čísiel). Prvými tlačenými novinami sa stali Amerikánsko-slovenské noviny (1. číslo vyšlo 21. októbra 1886). Tak sa začínali písať dejiny slovenského novinárstva aj v Amerike, ktoré sa stalo jedným z hlavných pilierov americko-slovenského národného života.