Dnešný deň môže byť pre nás skutočnou výzvou. Môžeme v ňom započuť pozvanie pozrieť sa do zrkadla. A to do poriadne zvláštneho. Do zrkadla, ktoré sa človek v zlosti už mnohokrát rozhodol rozbiť na tisíce kúskov, pretože si myslel, a možno aj stále myslí, že ho nepotrebuje. Tým zrkadlom je kríž!
Nie, nebojme sa, nie preto, že by niekto vymenil umeleckým spôsobom dve prekrížené drevá, jedno to zvislé dlhšie a druhé vodorovné kratšie, za materiál, ktorý sa leskne a odráža okolie. Bolo to inak.
"Sám si niesol kríž..."
Jn 19, 17
Pred takmer 2-tisíc rokmi sa udial príbeh, ktorý to má na svedomí. A udial sa práve dnes. Alebo ešte inak povedané: dnes si ho pripomíname. V tom príbehu odsúdili na smrť troch ľudí, vraj zločincov. Nie na obyčajnú smrť, ale hroznú smrť, smrť na kríži. Bola to špecialita Rimanov, trest na výstrahu. A tak v jeden piatok na poludnie ich za mestom, na kopčeku, vystavili pred zrakmi ľudí. Ľudia, zvedaví na takéto divadlo, sa prišli pozrieť. A tešili sa, že pre cudzí kríž môžu chvíľu zabudnúť na svoj vlastný. Možno poľutovali tých troch nešťastníkov a možno si všimli, že každý z nich zrkadlí ľudský príbeh z inej strany.
