Toto vyjadrenie je nesmierne čarovné aj v profánnom svete. Ak si v reštaurácii objednám nejaký osviežujúci či povzbudzujúci nápoj a hladina v pohári sa nachádza výrazne nad ryskou, čiarou označujúcou mieru, som nesmierne spokojný. Samozrejme, iná situácia nastane v opačnom prípade. V Taliansku spravidla podávajú nápoje v pohároch bez takéhoto označenia a vždy doplna – aj to sa mi páči.
Ak je dnešná nedeľa charakteristická nadmierou lásky, rovnako by sme mohli povedať, že je nedeľou lásky bez hraníc. Bláznovstvo kríža a prázdneho hrobu prekonáva všetky zvyklosti a zabehnuté konvencie. Nepozná proporčný postoj správania v zmysle „do ut des“, niečo za niečo, fifty-fifty, teda ja ti dám toľkoto a ty zase toľkoto. Nie, dnešná nedeľa je plná presily lásky.
„Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.“
Jn 20, 1
Pravzorom osoby, ktorá prijíma vieru v zmŕtvychvstalého Krista, je Mária Magdaléna. Zaujímavé, ako sa na najväčší sviatok Božieho ľudu ohlasuje príbeh o takmer súkromnej udalosti. Celé Jánovo evanjelium ukazuje, akým spôsobom ľudstvo začína kráčať cestou viery. Ján v dvadsiatej kapitole predstavuje spoločenstvo, ktoré postupne prijíma tajomstvo vzkriesenia, a hlavnou postavou je Mária Magdaléna.
