Jedna z najnovších tém, ktorú na Trumpa vytiahli veľké americké médiá, je Taiwan a potenciálna hrozba vojny s Čínou. Samozrejme, otázka sa kladie naopak – ako podpora a ochrana Taiwanu pred agresiou.
Aktuálne to je aj preto, že na Taiwane boli v januári voľby a vyhral ich William Laj, ktorý k Číne presadzuje emancipovanejší postoj, ale zároveň sa snaží vyhýbať provokáciám.
Trump najnovšie dostal v televízii Fox News otázku, či by v prípade hypotetického druhého mandátu v Bielom dome chránil Taiwan pred čínskou agresiou, ak by to malo znamenať priamu vojnu Ameriky s Čínou. Trump nedal Fox News priamu odpoveď, v podstate sa jej vyhol, namiesto toho hovoril, že je nespokojný s tým, že Amerika je od Taiwanu závislá, keďže tamojší biznis podľa neho prebral tento biznis Američanom.
Povedal: "Taiwan nám prebral celý náš biznis s čipmi. Kedysi sme si vyrábali všetky naše čipy sami, teraz je 90 percent z nich vyrobených na Taiwane." Tamojších taiwanských Číňanov označil preto za bystrých a šikovných podnikateľov, ale prekáža mu, že Amerika prišla o túto výrobu a je od malého ostrova závislá.
Okamžite sa ozvala kritika z veľkých médií. Tie Trumpa kritizujú za to, že nie je ochotný brániť Taiwan pred agresiou, čo vraj vyvoláva hnev a obavy, a že nie je pravda ani to, že by Taiwan tento segment biznisu Američanom prebral, pretože on na Taiwane de facto vznikol. Skrátka, Trump je problém.
Ozval sa však aj opačný tábor: "Toto je dôvod, prečo som dvakrát Trumpa volil a budem ho voliť znovu. Nemá rád vojny," napísal na svojom účte David Goldman, investičný bankár a komentátor verejného diania. A keďže v médiách chýbajú inak obľúbené prieskumy, dá sa očakávať, že niečo podobné si myslia aj bežní Američania.
Táto dišputa je zaujímavá z viacerých dôvodov. Bol to totiž práve prezident Trump po roku 2016, kto začal s Čínou viesť obchodnú vojnu, nútil veľké americké firmy, aby odtiaľ stiahli výrobu a zasadil sa za zvýšenie ciel na čínsky tovar. V tomto kurze, mimochodom, pokračoval aj Biden, hoci predtým v kampani Trumpa za to kritizoval. Vďaka tejto politike sú napríklad čínske elektroautá na americkom trhu nepredajné (na rozdiel od Európy a iných krajín sveta).
Biden však zašiel ešte ďalej. Až štyrikrát za ostatné tri roky povedal, že Amerika by vstúpila kvôli Taiwanu do vojny s Čínou, a to je minimálne zásadná verbálna zmena americkej zahraničnej politiky. Tradičnou líniou od čias Kissingera a Nixona totiž bolo, že Amerika Taiwan podporuje, ale rešpektuje čínsku politiku jednej Číny a v otázke vojny vyznáva princíp nejasnosti. To znamená, že kontinentálna Čína si nemôže byť istá, či by kvôli Taiwanu išli Američania do vojny alebo nie. Biden to zmenil a k akceptovaniu tohto posunu tlačia médiá aj Trumpa.
Ten to však svojou odpoveďou odmietol a v podstate sa pridŕža dlhodobej línie stanovenej Kissingerom.
Po zvolení Bidena došlo k viacerým hlbším zmenám. Okrem spomínaných výrokov sa zvýšili návštevy amerických top politikov na ostrove, ktorý Peking označuje za svoje územie a v americkej debate sa začala výrazne viac podporovať potreba zachovania slobodného zriadenia na Taiwane aj za cenu rastúceho napätia s Čínou. Počas návštevy predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej a krátko po nej na Taiwane v roku 2022, od ktorej ju, mimochodom, odhovárala aj taiwanská prezidentka, Čína ukázala Taiwanu svoju prevahu: naznačila vojenskú blokáciu ostrova (Taiwan by v tvrdej blokáde vydržal asi 12 dní), ponad ostrov vystrelila rakety a čínski hekeri napadli aj monitory bežných obchodných prevádzok na ostrove, na ktoré počas návštevy Nancy Pelosiovej písali "Yankees go home".
Zmena amerického kurzu k Číne nabrala na váhe najmä po oznámení vojenského paktu Aukus (september 2021), ktorý združuje Austráliu, Britániu a USA. Zmyslom vojenskej dohody, ktorú vtedy Američania označili za dôležitejšiu ako NATO, je to, že Austrália získala jadrové ponorky, čo presahuje bežnú úroveň kooperácie aj so spojencami v NATO. Malo to vyjadrovať zvýšenú pozornosť na Áziu a najmä na vytvorenie koalície štátov proti Číne. Vojna na Ukrajine a v Gaze tému trochu odsunula, v Austrálii sa medzičasom viac diskutuje o tom, či je pre nich výhodné spoliehať sa na Ameriku. Píše o tom napríklad Sam Roggeveen z vplyvného Lowy Institute.
Tlak na Trumpa v otázke Taiwanu je preto dôležitý nielen pre Američanov, ale aj svet. Graham Allison už dávnejšie opísal scenáre, ako môže prísť k vojne s Čínou, niektoré sa už takmer odohrali (hrozba zrážky vojenských plavidiel či lietadiel). Trump teraz Američanom aj Taiwanu odkázal, že o tejto téme neuvažuje ako Biden, ale viac ako prezidenti pred ním – Bushovci, Clinton či Reagan. Pre svet nie najhoršia správa.
A pre pozorovateľov americkej politiky nenápadný odkaz, že namiesto útokov na Trumpa, ktoré mu zvyšujú popularitu, sa mocenský establišment zrejme viac sústredí na opačnú stranu: na Bidena, ktorý by nemal kandidovať, ak nedokáže Trumpa poraziť. Ak nie je možné zastaviť Trumpa, treba zastaviť (čítaj vymeniť) Bidena. Problém je, že každým ďalším týždňom začína byť čoraz viac neskoro.
Ak by som si mal staviť, povedal by som, že sa treba pripraviť na prekvapenia.
