Bjørn Lomborg

Príliš veľa politikov z bohatého sveta a klimatických aktivistov zabúda na to, že veľká časť sveta sa naďalej zmieta v chudobe a hlade. Napriek tomu bohaté krajiny čoraz častejšie nahrádzajú svoju rozvojovú pomoc výdavkami na ochranu klímy. Svetová banka, ktorej hlavným cieľom je pomáhať ľuďom vymaniť sa z chudoby, teraz oznámila, že presmeruje najmenej 45 percent finančných prostriedkov na klimatické zmeny, čím sa ročne presunie približne 40 miliárd dolárov z oblasti chudoby a hladu.

Je ľahké považovať klímu za svetovú prioritu, keď je váš život pohodlný. Tých 16 percent svetovej populácie, ktorá žije v týchto krajinách, zvyčajne nehladuje a nepozerá sa, ako ich blízki umierajú na ľahko liečiteľné ochorenia, ako sú malária alebo tuberkulóza. Väčšina z nich má dobré vzdelanie a ich priemerné príjmy sa pohybujú na úrovni, ktorá bola kedysi vyhradená pre členov kráľovskej rodiny.

Veľká časť zvyšku sveta však stále zápasí s problémami. V chudobnejších krajinách zomrie každý rok päť miliónov detí pred piatym rokom života a takmer miliarda ľudí nemá dostatok jedla. Viac ako dve miliardy ľudí si musí variť a zohrievať sa pomocou znečisťujúcich palív, ako sú hnoj a drevo, čo skracuje ich život. Hoci väčšina detí v súčasnosti navštevuje školu, nízka kvalita vzdelávania znamená, že väčšina detí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami zostane funkčne negramotná.

Chudobné krajiny zúfalo potrebujú lepší prístup k lacnej a hojnej energii, ktorá predtým umožňovala rozvoj bohatých krajín. Nedostatočný prístup k energii brzdí industrializáciu, rast a príležitosti. Príklad: v Afrike je elektrickej energie tak málo, že celkový objem elektrickej energie dostupnej na osobu je oveľa nižší ako spotreba jednej chladničky v bohatých krajinách.