Pritom pri zvláštnej povahe čínskeho realitného trhu už aj tie neexistujúce byty majú majiteľov, ktorí sa zaviazali za ne zaplatiť a teraz ten dlh musia splácať. Nesplácanie hypoték sa v Číne berie veľmi vážne a neplatičom hrozí zásadné zhoršenie sociálneho kreditu, na čo sa viažu rôzne ďalšie životné reštrikcie, napríklad nemožnosť cestovať vysokorýchlostnými vlakmi.
Firma Evergrande nie je v problémoch sama, aj keď má najväčšie dlhy; v podobnej situácii uviazli aj ďalší developeri a následne aj ich zákazníci. Čínska realitná bublina nie je ojedinelá, v skutočnosti sa na svete opakuje už niekoľkýkrát; je to pomerne klasický druh zlej alokácie peňazí, daný tým, že tehly a betón vyzerajú ako istá a bezriziková investícia.
Najväčšiu realitnú bublinu v Európe zažilo zrejme Španielsko a opustené budovy z toho obdobia „zdobia“ nejeden kút španielskeho pobrežia. Pomaly ich zarastajú náletové dreviny, zasypáva piesok a sem-tam ešte nájdete na stene nápis „Domy bez ľudí, ľudia bez domov“, čo je chytľavé heslo, ktoré vtedy vymyslela španielska ľavica. A v tomto prípade sa na tom nedá len tak zasmiať: zjavne tu zlyhali regulačné mechanizmy.
Čínska realitná bublina je, samozrejme, oveľa väčšia ako tá španielska, už len preto, že v Číne žije tridsaťkrát viac ľudí. Čínske úrady sa teraz snažia ju nejako „cielene, pomaly“ prepichnúť, pokiaľ možno tak, aby menej škôd utrpeli Číňania a viac naivní cudzinci, ktorí do čínskych realít investovali zvonku.
