Hostia sa rozdelili do dvoch blokov, v prvom diskutovali predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, advokát bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej Peter Erdős a Tomáš Strémy z PraF UK.
Profesor trestného práva Strémy uviedol porovnanie kompetencií slovenskej generálnej prokuratúry s ostatnými štátmi Európskej únie (EÚ). Podľa monitorovacích správ postavenia generálnej prokuratúry, ktoré odobrila aj Benátska komisia, poradný orgán pre štáty EÚ, má tá slovenská silné postavenie. Je podobné ako v ďalších šiestich európskych krajinách. Štáty EÚ sa hodnotili v kategóriách, akými boli napríklad kompetencia generálneho prokurátora vymenovávať a odvolávať prokurátorov, preložiť prokurátora bez jeho súhlasu alebo vydávať pokyny v konkrétnych prípadoch.
Lipšic sa v debate vyjadril, že „v žiadnej krajine EÚ nie je tak monokratický systém generálnej prokuratúry, ako je na Slovensku“. Chýba mu mechanizmus vylúčenia generálneho prokurátora z trestného konania.
Polemika o opravných prostriedkoch
V druhej polovici podujatia diskutovali okrem Lipšica a Šamka aj sudkyňa Krajského súdu Bratislava a členka Súdnej rady SR Marcela Kosová a prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus. Najznámejší verejný zástanca zrušenia ÚŠP z právnického prostredia je sudca Šamko. Ten dlhodobo uvádza ako argument to, že ide o nadbytočný uzavretý celok popri fungovaní generálnej prokuratúry, ktorá ho nemôže kontrolovať.
Najzaujímavejšou časťou diskusie bola práve jeho názorová výmena s Lipšicom, či ÚŠP sám rozhoduje o opravných prostriedkoch v prípadoch, ktoré dozoruje. Medzi právnikmi nastala prestrelka, keď Lipšic reagoval číslami, že „zo stoviek prípadov“ rozhodoval iba v siedmich sťažnostiach proti uzneseniu o vznesení obvinenia a v dvoch rozhodoval Lipšicov zástupca, keď bol z konania vylúčený. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia označil ako najhlavnejší opravný prostriedok.
Šamko sekundoval, že dôležité je, čo sa na súd nedostane. Lipšic ďalej vysvetľoval, že „za tri roky som nerozhodol žiadnu sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí veci, ani proti uzneseniu o zastavení stíhania. Rozhodoval som len o sťažnosti o vznesení obvinenia, dokopy sedem vecí". Dodal, že všetky majú byť kontrolované generálnym prokurátorom, ktorý môže zrušiť obvinenie podľa paragrafu 363 trestného poriadku. Alebo ich môžu zrušiť súdy.
ÚŠP rozhoduje o uznesení o obmedzení alebo zrušení zaistenia, ale prvotné rozhodnutie robí súd. Vzápätí ho Šamko opravil, že papiere na toto uznesenie pripravoval ÚŠP, nie súd.
Lokálne väzby
Polemika vznikla aj pri otázke lokálnych väzieb prokurátorov na vyšetrované osoby. Prokurátor ÚŠP Harkabus uviedol príklad, že osoby, ktoré vyšetrovala generálna prokuratúra, vo svojej praxi stretol „na futbale“ alebo na svadbe. Sudkyňa Kosová reagovala, že je ilúziou predpokladať, že vytvorením centralizovanej špeciálnej prokuratúry v krajine, kde „prejdete z jedného konca na druhý za päť hodín“, sa spretrhajú lokálne väzby. Následne Šamko povedal príklad z Talianska, keď po piatich rokoch prokurátori rotujú medzi oddeleniami, aby sa zabránilo nadviazaniu väzieb na lokálne prostredie.
Možno zhrnúť, že celá debata nebola politická, aj keď vystupovali dve strany s odlišným názorom na ďalšie fungovanie ÚŠP. Študentská iniciatíva Diskutujme spolu má ambíciu počúvať a prepájať názorové prúdy pri odborných právnych témach. Po verdikte parlamentu o ÚŠP by mala diskusia pokračovať aj s dekanom právnickej fakulty Burdom.
