Koalícia si za Trestným zákonom stojí. Zo stola ho môže zmietnuť len Ústavný súd SR

Taký dlhotrvajúci zápas o Trestný zákon nemá v slovenských pomeroch obdobu. Teraz sa začala jeho ďalšia fáza, do ktorej zrejme znovu vstúpi parlament. Dôležitý bude postup prezidentky a posledné slovo povie ústavný súd. Ak hlava štátu vráti zákon do parlamentu na opätovné prerokovanie, koaličná väčšina s veľkou pravdepodobnosťou veto prelomí.

Prezidentka Zuzana Čaputová by mohla teoreticky zákon podpísať a napadnúť ho na súde. Cieľom je, aby nenadobudol účinnosť. Čas je do polovice marca, keď majú byť niektoré ustanovenia novej legislatívy. Či dovtedy sudcovia v Košiciach rozhodnú a zákon zastavia, je otázne.

Postup prezidentky Zuzany Čaputovej je nateraz nejasný. Nepovedala, či novelu Trestného zákona podpíše a obráti sa na ústavný súd alebo ju najskôr vráti do parlamentu. „Zvážim všetky ďalšie možnosti svojho postupu, a to s jediným cieľom, aby tento zákon vôbec nenadobudol účinnosť,“ napísala vo štvrtok na sociálnej sieti po schválení zákona.

Vládna koalícia bude čakať, čo urobí hlava štátu. Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) záleží, či prezidentka vetuje zákon ako celok, alebo príde s konkrétnymi pripomienkami. Bude na koalícii, či by niektoré akceptovala.

Opozícia pripravuje podanie

Opozícia vopred avizovala, že chce konať čo najskôr. Poslankyňa Zuzana Števulová sa v piatok vyjadrila, že Progresívne Slovensko pripravuje podanie na ústavný súd. Pripojiť sa chcú podľa Veroniky Remišovej aj poslanci za klub Slovensko, Za ľudí, KÚ.

Poslanecký klub KDH sa bude v pondelok radiť o ďalšom postupe „Potrebujeme sa o tom pokojne dohodnúť,“ povedal predseda hnutia Milan Majerský.

Koaličné strany si doteraz išli vlastnou cestou a veľmi sa neobzerali pri pretláčaní zmien v novele. Zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), znížili tresty pri korupcii, podvodoch a krádežiach. Menia sa hranice škôd. Vo väzniciach by malo byť menej odsúdených, pretože bude možné častejšie ukladať aj podmienečné tresty. Skrátia sa premlčacie lehoty. Nová právna úprava môže pomôcť pri ekonomických trestných činoch mnohým podozrivým vrátane ľudí blízkych súčasnej vláde.

Komu to pomôže

Minister Susko odmietol, že by znižovanie sadzieb bolo šité na konkrétne prípady. Poslanec Tibor Gašpar (Smer) v piatok v odpovedi na otázku, ako pomôže novela v jeho prípade, odpovedal, že zákon sa prijíma pre občanov, a nie pre neho.

Šéf ÚŠP Daniel Lipšic vlani v decembri upozorňoval, že skracovanie premlčacích lehôt môže ovplyvniť trestné kauzy. Spomenul kauzy Gorila či Mýtnik III. Vysvetlil, že vždy sa použije pre obvineného ten Trestný zákon, ktorý je pre neho priaznivejší.

Odlišné priority

Vládne strany opakujú, že nič nezvyčajné nepresadzovali, iba harmonizujú trestné sadzby. Prioritou sú hodnoty života a zdravia, a teda za zabitie by nemali byť rovnaké tresty ako za ekonomické trestné činy.

Dôvodili tým, že sadzby sú na úrovni štátov EÚ Česka, Rakúska či Nemecka. Fakt, že koalícia tlačila na rýchlu novelu zákona, vysvetľovala porušovaním základných ľudských a ústavných práv.

Opozícia argumentovala, že rozsiahle zmeny sú nepripravené, že Slovensko sa stane magnetom pre podvodníkov či zlodejov. Opakovane hovorila o chýbajúcej diskusii a výraznom znižovaní trestov za ekonomickú kriminalitu. Koalícia po tlaku prišla s čiastočnou úpravou, ktorú predložil poslanec Gašpar. Opozícia ju však označila za kozmetickú.

Argument chýbajúcej diskusie

Vláda Trestný zákon presadila v zrýchlenom režime. Najdlhšie sa v parlamente viedla debata, či je takýto postup namieste. V prvom a druhom čítaní koalícia debatu časovo obmedzila na 20 a následne na 62 hodín. Podstatné bolo chýbajúce medzirezortné pripomienkovanie, keď by sa zapojili odborníci.

V inej atmosfére sa nový Trestný zákon prijímal v roku 2005. Rezort spravodlivosti vtedy viedol Daniel Lipšic. Nedávno na sociálnej sieti poukázal na to, že pri presadzovaní trestnej rekodifikácie sa snažil docieliť čo najväčšiu zhodu politického spektra na nových trestných kódexoch. Príprava a rokovania o nových kódexoch trvali niekoľko rokov. Zdôraznil, že aj preto za nový TZ hlasovalo 117 poslancov vrátane veľkej časti vtedajšej opozície, a iba jeden poslanec hlasoval proti.

Premlčanie za znásilnenie

Na poslednú chvíľu pred schválením Trestného zákona vášne rozbúrilo skrátenie premlčacej lehoty za znásilnenie z 20 na 10 rokov. Takýto krok ostro kritizovali všetky opozičné strany, ktoré hovoria o pošliapavaní práv žien a dievčat.

Poslankyňa Martina Holečková (KDH) poznamenala, že poslanec Richard Glück (Smer) vo štvrtok počas diskusie o znížení premlčacích lehôt pri znásilnení „prerazil dno“ svojím vyjadrením. Politik apeloval na poslancov, aby sa pozreli, čo sa deje vo svete a v Amerike, kde „si nejaká žena po 17 rokoch spomenie, že bola znásilnená“, čo podľa Glücka rozpúta „vydieranie, mediálny lynč i neúčelné trestné konania“.

Minister Susko vyhlásil, že si váži postavenie a zdravie ženy. Za „hru s emóciami“ považuje to, ako sa chytila tejto témy opozícia. Podľa ministra je premlčanie po desiatich rokoch v poriadku, lebo neskôr je problematické zabezpečiť vecné dôkazy alebo biologické stopy. Upozornil, že pri znásilnení mladistvých platí osobitná zásada, keď je premlčanie 15 rokov a začína plynúť od 18 rokov veku osoby.

Podľa informácií Štandardu sa v Hlase a v Smere hovorí o možnosti, že by sa lehota premlčania pri znásilnení predsa len sprísnila, ak hlava štátu novelu TZ vráti do parlamentu. Druhou možnosťou je, že by premlčanie upravilo pri samostatnej zmene zákona v budúcnosti.

Zmiernenie sadzieb a premlčacie lehoty

V schválenom Trestnom zákone sa upravuje výška škody, pri ktorej sa skutok stáva trestným činom. Do 700 eur pôjde o priestupok. Definícia väčšej škody spôsobenej nezákonnou činnosťou sa, ako uviedla agentúra SITA, zníži z 35-tisíc na 20-tisíc eur, značná škoda z 350-tisíc na 250-tisíc eur a škoda veľkého rozsahu zo 700-tisíc na 650-tisíc eur.

Skracujú sa premlčacie lehoty tak, aby bolo možné podľa ministra Suska očakávať rýchle potrestanie páchateľov, čo má zvýšiť tlak na vyšetrovacie zložky.

Sprehľadniť sa majú aj benefity poskytované takzvaným kajúcnikom, aby boli pod kontrolou súdu a neboli podľa ministra uzavreté na ÚŠP alebo bežných prokuratúrach.

Koniec ÚŠP

Úrad špeciálnej prokuratúry má zaniknúť 20. marca. Podľa rezortu spravodlivosti prokurátori ÚŠP majú zostať prokurátormi Generálnej prokuratúry SR.

Jej šéf Maroš Žilinka avizoval, že vo veciach, v ktorých ku dňu zrušenia ÚŠP konal Špecializovaný trestný súd až do právoplatného skončenia konania, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody (napríklad skončenie služobného pomeru prokurátora), budú zásadne konať súčasní prokurátori ÚŠP bez ohľadu na orgán prokuratúry alebo organizačnú zložku Generálnej prokuratúry SR, v ktorej budú pôsobiť, a to pri zachovaní zastupiteľnosti prokurátorov.

Rovnaký princíp chce uplatniť aj v trestných veciach, v ktorých došlo ku skončeniu vyšetrovania a ÚŠP bol predložený návrh na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie.