Michal Hvorecký: O vlastnom zneužívaní som dokázal napísať až po 25 rokoch

Prijatím novely Trestného zákona sa zníži doba premlčania násilných trestných činov, medzi ktoré patrí aj znásilnenie, na desať rokov. V tomto kontexte spisovateľ Michal Hvorecký opísal svoju skúsenosť, keď ho sexuálne obťažoval učiteľ na základnej škole.

V článku Denníka N Hvorecký zhrnul, aké náročné je preňho vydať svedectvo, o ktorom štvrť storočia mlčal. Spisovateľa vraj na základnej škole sexuálne zneužíval učiteľ Milan M., ktorý je autorom viacerých učebníc matematiky.

„Keď som si v novinách prečítal správu o tom, že matematikár Milan M. [Milan Maxian bol v roku 2015 odsúdený na dva roky za sexuálne zneužívanie mladých chlapcov, pozn. red.] znova zneužíval chlapcov, vedel som, že ma čaká ďalšia bezsenná noc. (…) Zízal som do tmy okolo seba i v sebe a myslel som na tých dvanásť- a trinásťročných chalanov. Bolo mi ich sakramentsky ľúto,“ začína svoje rozprávanie Hvorecký.

Hvoreckého spomienky

„Mal som jedenásť. Milan M. bol tri roky mojím triednym profesorom a patril som medzi chlapcov, ktorých miloval,“ opisuje Hvorecký prípad z roku 1987 a dodáva, že sa ho učiteľ dlhodobo snažil nalákať k sebe domov. „Raz sľuboval hory-doly, inokedy hrozil vyhodením z ročníka, potom prosil a žobronil. Napokon som šiel.“

Spisovateľ približuje svoje pocity v danej situácii, ktoré psychológovia označujú termínom zmrznutie. Páchateľ sa vtedy k svojej obeti správa neobyčajne milo a prekračuje normálne chovanie najskôr letmými dotykmi a hranicu prípustnosti sa snaží posúvať. Obeť na to nevie reagovať a je pasívna.

„V takom veku vám nedôjde, že za dobrú domácu úlohu sa chlapci nehladkajú po stehnách, neobchytkávajú v rozkroku a nebozkávajú na líca a pery. Jeho gestá a pohyby som vôbec nechápal, iba som sa ich veľmi bál,“ píše Hvorecký a dodáva, že profesorovi sa bál namietať aj preto, že bol autoritou v učiteľskom a vedeckom odbore.

Spisovateľ uvádza, že našťastie sa nečakane vrátila domov vtedajšia Maxianova manželka. Hvorecký uvádza, že je rád, že sa mu „v podstate nič nestalo“ oproti obetiam, ktoré nemali toľko šťastia.

Vypočúvala ho polícia

Odsúdený učiteľ podľa neho vytváral čo najviac príležitostí, aby mohol byť pri malých chlapcoch: organizoval prázdninové tábory pre talentované deti či školy v prírode na odľahlých miestach.

Michal Hvorecký uvádza, že polícia vyšetrovala aj jeho prípad. Na jar roku 1989 ho mali vypočúvať v dôsledku Maxianových skutkov v pionierskom tábore. Dvaja policajti sa údajne snažili vyšetrovanie ututlať, pre povahu totalitného režimu, ktorý chcel presvedčiť spoločnosť, že sexuálne obťažovanie v štáte neexistuje.

Hvorecký opisuje aj zážitok, ktorý mal pri vypočúvaní viesť obete pravdepodobne k tomu, aby o skutku nevypovedali. „Chceli, aby som im na lístky písal a potom nahlas vyslovoval, ako nazývam to, čo mám medzi nohami, a neuspokojili sa, kým som nepoužil najvulgárnejší výraz,“ píše Hvorecký.