Viacerí velitelia a analytici namietali, že to bude samovražedná misia s obrovskými stratami ukrajinskej armády. No Zelenskyj bol neoblomný. Do oblasti smerovali vojenské posily zo záporožskej oblasti, dobrovoľníci z azovských jednotiek aj špeciálne oddiely. Avdijivka, o ktorú Ukrajina bojovala desať rokov (už od roku 2014), sa mala držať za akúkoľvek cenu.
Nakoniec sa ukázalo, že tá cena bola pre Ukrajinu drasticky vysoká.
A ukrajinská armáda Avdijivku aj tak neudržala.
V priebehu niekoľkých hodín Rusi zbombardovali časť elitných ukrajinských posíl pri Selidove (ešte predtým, ako sa zapojili do bojov), dokončili obkľúčenie Avdijivky, zničili utekajúce ukrajinské jednotky a časť ukrajinských síl údajne padla do zajatia. Počty obetí nie sú známe, no chaotický prísun posíl, intenzívne boje a následný pokus o rýchly ústup zo zovretia naznačujú, že boli masívne.
Z pohľadu Ukrajiny sa bitka o Avdijivku skončila vojenskou katastrofou. Stalo sa presne to, pred čím varoval generál Zalužnyj (dnes už odvolaný). Ukrajinská armáda utrpela rozsiahle straty. Bez výsledku v podobe udržania územia. Navyše, v Avdijivke padla aj veľká časť posíl zo záporožskej oblasti, ktoré tam aktuálne chýbajú. Rusi tam stupňujú tlak. A pri Avdijivke pokračujú v prenasledovaní ustupujúcich ukrajinských vojakov. Aby sa nestihli nanovo opevniť.
Treba dodať, že pre prezidenta Zelenského to nie je len vojenská katastrofa, ale aj politická.
Jeho spor so Zalužným a presadenie nového velenia (Syrskyj) malo strašné následky. Keďže vrhanie posíl do obkľúčenej Avdijivky bolo vojensky absurdné, malo to pre ukrajinské sily zničujúci výsledok. Straty sa zrejme prejavia nielen v Doneckej oblasti, ale aj na južných úsekoch frontu, odkiaľ sa presúvali do avdijivského kotla zálohy.
Nové velenie, ktoré si napriek popularite a podpore generála Zalužného presadil prezident Zelenskyj, vstupuje na scénu tým najhorším spôsobom: hrubými chybami na bojisku a zlyhaním stratégie, ktorú tak tvrdohlavo presadzovalo aj proti výhradám veliteľov.
Generál Zalužnyj, ktorý má podporu Porošenka, Kličkovcov aj veľkej časti verejnosti, bude v armáde ešte obľúbenejší. Naopak, Syrskyj, ktorý mal zúfalo slabú autoritu hneď na začiatku, bude po masakri v Avdijivke ešte slabší. To isté platí o Zelenskom, ktorý pretlačil zmeny vo velení napriek silnému domácemu odporu. Lebo mal podporu Západu.
Ak sa vysileným Ukrajincom zlomí front aj na ďalších úsekoch, pozícia Syrského aj prezidenta Zelenského môže byť časom kritická.
Naznačil to aj bývalý poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Arestovič. Tvrdí, že Zalužnyj mal dostatočne širokú domácu podporu na to, aby mohla armáda zvrhnúť čoraz slabšieho Zelenského a jeho tím, ktorý presadzuje nerealistickú, zničujúcu vojenskú politiku. Tento scenár sa podľa neho nerealizoval hlavne preto, že by viedol k veľkým rizikám. Po prípadnom prevrate alebo odstavení Zelenského by zrejme Západ obmedzil finančnú a vojenskú podporu Ukrajiny. To by znamenalo jej rýchly pád. Ukrajina je dnes v plnej miere závislá od západnej pomoci.
A tým je v plnej miere závislá aj od západných „dobrých rád“. Tie sú z pohľadu Spojených štátov či Británie pragmatické, no z pohľadu Ukrajiny (a Európy) cynicky kruté: bojovať za každú cenu. Aj za cenu masívnych strát Ukrajiny. Lebo vyššie ukrajinské straty nutne znamenajú aj vyššie finančné a vojenské straty Ruska.
A presne o to ide západným jastrabom.
Po tom, čo Ukrajina prehrala krvavú bitku o Avdijivku, je celkom zrejmé, že stratégia Zelenského a Syrského – bojovať o každý meter a nehľadieť na straty – vyhorela. Ukrajina už druhý rok stráca aj sily, aj územia. To zas vedie k strate domácej podpory Syrského a Zelenského.
Lenže alternatíva v podaní domácich realistov a nacionalistov okolo Zalužného má ešte horšie karty. Ak by sa presadila – povedzme zvrhnutím politického vedenia s jeho zúfalo neúspešnou krvavou politikou –, hrozilo by, že Západ by Ukrajinu „vypol“. Aj finančne, aj vojensky.
Jedna možnosť je horšia než druhá.
A tretia, ktorá by bola z pohľadu Ukrajiny najmenším zlom, neexistuje. Pretože Zelenskyj zakázal akékoľvek rokovania a dohody s Ruskom (Rusko ich žiadalo krátko pred vojnou, krátko po vojne a ponúka ich aj dnes). A zakázal ich pod tlakom britského premiéra, ktorý výmenou za to sľúbil Ukrajincom tri veci. Zbrane, zbrane a zbrane.
Že to vedie k stratám ukrajinských životov aj ukrajinských území? To je problém Ukrajiny, nie Británie.
Ukrajina je po desiatich rokoch vojny o Donbas a po dvoch rokoch vojny s Ruskom v hroznej situácii. A vinu za to nenesie len Rusko. Svoj diel viny nesú aj tí, čo roky odmietajú politické riešenia a ukrajinských vojakov ženú do prehratých bitiek. Bez akýchkoľvek ohľadov na straty.
Syrskyj v tejto dráme zďaleka nie je jediný, kto si zaslúži prezývku mäsiar.
