Názory
Matej Gašparovič

Ako sme prišli o systém S-300. Pre Naďov sen o návšteve amerického ministra

Mnoho krajín pomáhalo vojensky napadnutej Ukrajine, ale žiadna nezašla pri ignorácii ohrozenia vlastných obyvateľov tak ďaleko, aby sa vzdala vlastnej vzdušnej obrany. Slovensko to dokázalo. Podľa všetkého to bola cena za „pestovanie vzťahov“ Jaroslava Naďa s vojenskými elitami USA. Naznačujú to jeho vlastné spomienky.

Denník N na druhé výročie vojny na Ukrajine priniesol text, v ktorom zrekonštruoval správanie, konanie a myslenie slovenských štátnych predstaviteľov v období začiatku vojny na Ukrajine, krátko pred ňou a v bezprostrednom období po nej.

Dozvedeli sme sa tak okrem iného aj hlbšie súvislosti, ako konkrétne vyzerala submisívnosť slovenských elít voči USA a ako prebehli „rokovania“ o tom, že sa Slovensko bez slova protestu vzdá svojej vzdušnej obrany.

Ukrajina po vypuknutí vojny čelila náletom nepriateľských rakiet a od spojencov potrebovala pomoc okrem iného aj s vystužením protiraketového dáždnika. Keďže západní spojenci mali k dispozícii len pokročilejšie systémy, ktoré si vyžadovali ešte dlhý čas na výcvik, „ideálny bol systém S-300, ktorý malo aj Slovensko ako jedna z mála krajín“, tvrdí Naď.  

Článok následne odpapagájoval povinnú účelovo vyfabulovanú poučku o tom, ako bol tento systém pre Slovensko vlastne úplne nefunkčný a nepoužiteľný, pričom jeho presunutím na Ukrajinu už bude disponovaný „zachraňovať životy“. Identický námet sa neskôr použil aj pri stíhačkách.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.