Česká poslanecká snemovňa v stredu schválila novelu, ktorá ak prejde aj senátom, prakticky zavedie homosexuálne manželstvá. Mnohí progresívni politici a aktivisti sú však aj napriek tomu nespokojní. Ako je to možné?
Prešlo totiž niečo, čo na začiatku nikto nechcel. Určite však nejde o kompromis. Doteraz sme mali registrované partnerstvá, no ak zmena prejde aj v senáte, tak budeme mať partnerstvá, ktoré nebudú v osobitnom zákone, ale v občianskom zákonníku. To znamená, že budú zakotvené v základnom zákone súkromného práva a bude integrovaný priamo v časti, ktorá sa týka rodinného práva. Obsah tohto inštitútu sa bude z hľadiska práv a povinností dokonale prekrývať s manželstvom. Jedinou výnimkou bude, že nebude možné adoptovať si dieťa pre oboch partnerov naraz, ale iba po jednom.
Čo to znamená?
Hlavnou architektkou tohto návrhu je poslankyňa Válková z hnutia ANO. Ona to interpretuje tak, že žijeme vo svete, kde deti vychovávajú homosexuálne páry. Preto treba, aby bol rodičom nielen biologický rodič dieťaťa, ale aj jeho partner. Z toho dôvodu dáva možnosť osvojiť si dieťa biologického rodiča aj jeho homosexuálnemu partnerovi. Tak je to napísané aj v dôvodovej správe jej pozmeňujúceho návrhu. V Česku je táto interpretácia vystavená celkom ostrej kritike. Ja súhlasím, že to takto nemôžeme aplikovať, pretože to v tom zákone jednoducho takto nie je napísané. Tak úzko, ako to predkladatelia zamýšľali, sa to teda aplikovať nebude. My navyše tvrdíme, že tie deti ešte stále majú druhého biologického rodiča. Stále žijeme vo svete, ktorý, či chce, alebo nechce, musí akceptovať biologickú realitu.
Za to, že sa nám podarilo ubrániť manželstvo ako zväzok muža a ženy a že tu existuje len jedna legitímna forma adopcie dieťaťa manželským párom, som zákonodarcom vďačný. Kampaň opačnej strany trvá už sedem rokov a bola masívna, s kopou investovaných peňazí a energie. Navyše sa v nej používali úplne falošné argumenty. Napríklad že státisíce detí čakajú, kedy konečne príde právna istota. A to je na tom práve to najdesivejšie, že sa pre redefiníciu rodičovstva používal argument práv detí. Deti majú predsa právo na dvoch rodičov.
Hlavnou zmenou, ktorú táto novela prináša, je teda redefinícia rodičovstva?
Áno. Dochádza k zásadnej redefinícii rodičovstva a málokto si to uvedomuje. Z posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 vieme, že detí, ktoré vychovávajú rovnakopohlavné páry, je 1 255. Mnohí si preto myslia, že tých detí je tak málo, že ide o marginálny problém. Veria preto, že to nebude mať výrazné dôsledky. To je však zatváranie si očí pred tým, o akú zásadnú zmenu ide a čo všetko v budúcnosti prinesie.
V čom spočíva zásadnosť tejto zmeny?
Najzásadnejšou zmenou je odpútanie od biologickej reality. Že sa vytvára právny nástroj na realizáciu túžob dospelých na úkor práv detí. Každé dieťa má otca a matku a, samozrejme, existujú situácie, keď deti nevyrastajú s otcom a matkou. Ale zrejme málokedy nastáva situácia, že by si rodič ešte pred počatím dieťaťa povedal, že toho druhého rodiča chce zo života dieťaťa absolútne vylúčiť, aby s ním nemalo ani právne vzťahy. To sa, samozrejme, deje aj v prípade heterosexuálnych párov, ale nikto to netematizuje a nechce na to zaviesť špeciálny právny inštitút. V Českej republike k podobnému kroku ale poslanecká snemovňa pristúpila, čo je dosť problém.
Čo to znamená v praxi? Hrozí, že deti v Česku prídu o jedného z biologických rodičov alebo budú mať až troch rodičov?
Schválená novela, podobne ako manželstvá osôb rovnakého pohlavia, zavádza dve kategórie detí. Jednu s otcom a matkou, druhú s rodičmi rovnakého pohlavia. Dovoľte mi uviesť príklad. Asistovaná reprodukcia bude teraz povolená aj pre dve lesby žijúce v partnerskom zväzku. Stále bude platiť domnienka otcovstva, teda že muž, ktorý dá súhlas na asistovanú reprodukciu, je otcom dieťaťa. Ale keď sa dieťa narodí, žena zatají muža, ktorý dal súhlas. Medzi domnienkou otcovstva ustanovenou v Občianskom zákonníku a v zákone o matrikách neexistuje vzájomná závislosť. Na prázdne miesto otca sa podľa novoschválenej novely v dôsledku adopcie vyplní meno partnerky. Doteraz platilo, že dieťa si môže osvojiť len manželský pár, respektíve manžel si môže osvojiť dieťa manželky nebo naopak. Vo výnimočných prípadoch aj jednotlivec. Adopcie teda boli možné aj pre homosexuálov. Len si nemohli adoptovať dieťa obaja spoločne. Zapísaným rodičom bol len jeden z nich. Obaja pôvodní rodičia boli vymazaní z občianskeho registra v prospech nového adoptívneho rodiča. Teraz to bude inak. Obávam sa, že niektorí zákonodarcovia si ešte neuvedomili, za čo vlastne hlasovali.
Podobne novela teraz umožní plne legalizovať vymazanie matky zo života dieťaťa. Ak chcú dvaja homosexuálni muži mať vlastné biologické deti, môžu to dosiahnuť len s pomocou aspoň jednej ďalšej osoby – ženy. V Českej republike už existuje mnoho prípadov, keď si homosexuálny pár kúpil dieťa v zahraničí. Zvyčajne v Spojených štátoch. Tu si objednajú dieťa, ktoré vynosí náhradná matka. Žiadny kontakt s biologickou matkou, ktorá je darkyňou vajíčka, žiadny alebo minimálny kontakt s náhradnou matkou, ktorá s dieťaťom žila deväť mesiacov. V Českej republike bol doteraz legálny tento eticky veľmi problematický proces len vtedy, ak bol proces náhradného materstva ukončený v zahraničí súdnym rozhodnutím o určení rodičovstva (typicky príkaz súdu matričnému úradu, aby zapísal zadávateľov do rodičovských schránok). Túto možnosť navrhli v roku 2017 v krajine LGBT aktivisti. Ak bol právny proces náhradného materstva zmarený rozhodnutím o osvojení, páry rovnakého pohlavia v ČR nemali šancu. V súčasnosti to pôjde bez problémov.
Prejdime teraz na politickú rovinu. Paradoxné na celej situácii je, že druhým predkladateľom tohto „kompromisu“ bol poslanec lidovcov, teda zástupca konzervatívnej strany. Ako je to možné?
Áno, paradoxne je tým druhým predkladateľom poslanec Jiří Navrátil z KDÚ-ČSL, čo je skutočne fascinujúce. On sám je otvorený homosexuál, ktorý pred pár mesiacmi predložil svoju vlastnú novelu. Tá práva týkajúce sa detí vôbec neobsahovala. A odrazu, o pár mesiacov neskôr spoločne s poslankyňou Válkovou predložil niečo, čo absolútne popiera to, čo predtým predkladal a čo obhajoval. To isté platí aj pre pani profesorku práva Válkovú, ktorá je veľkou bojovníčkou proti náhradnému materstvu, no predložila návrh, ktorý náhradné materstvo dosť výrazne povzbudzuje. Je fascinujúce, že bojovníčka proti náhradnému materstvu a homosexuál, ktorý dlho tvrdil, že práva na deti sú červenou líniou, sú tí, ktorí tento kompromis navrhli.
Na ťahu je teraz senát. Čo sa stane, ak senátori tento návrh odmietnu?
Potom sa návrh vráti do snemovne, ktorá ho musí schváliť väčšinou všetkých poslancov, čo je 101. Teraz za návrh zahlasovala výrazná väčšina, teda 123 poslancov zo 176 prítomných. To znamená, že aj keď návrh senát odmietne, je pravdepodobné, že snemovňa návrh pretlačí.
Ako sa niečo také mohlo podariť? Ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že podobný návrh nemôže prejsť, keďže „manželstvo pre všetkých“, ako to volajú aktivisti, nemalo podporu ani v celej koalícii, ani v ANO Andreja Babiša. No odrazu je tu 123 poslancov, ktorí zahlasovali za takýto návrh.
Bolo to dané tým, že politické preferencie boli výrazne roztrieštené. Časť poslancov bola ochotná práva rozšíriť, otázkou bola len miera. Určite tu nebola väčšina za rovnakopohlavné manželstvá, teda za redefiníciu manželstva. Ale tu si treba uvedomiť kontext, že debata o manželstve sa v Česku vedie už sedem rokov. Sú to dve volebné obdobia. Jeden z faktorov, prečo to tak dopadlo, je, že poslanci už z toho boli unavení. Táto téma výrazne zaťažovala súčasnú vládnu koalíciu, ktorá to už chcela mať za sebou. Pohľady v nej boli diametrálne odlišné. Na jednej strane bola KDÚ-ČSL a výrazná väčšina poslancov ODS a na druhej strane poslanci STAN a Pirátov, ktorí tvrdia, že už včera bolo na redefiníciu manželstva neskoro.
Andrej Babiš a celé ANO si uvedomovali, že táto téma štiepi vládnu koalíciu. Aj preto návrh prešiel do druhého čítania, hoci táto téma nebola v programovom vyhlásení vlády. V ňom je len jedna veta o tom, že sa bude riešiť prípadné rozšírenie práv pre lesby a gejov, na čom trvali STAN a Piráti. Ale nič o rovnakopohlavných manželstvách ani rodičovských právach tam nebolo.
Prečo teda ANO Andreja Babiša zmenilo názor?
Do hlavy, samozrejme, nikomu nevidím, ale mám obavu, že to bola príležitosť dokázať, že sú jednotná sila. Ak sa pozrieme na to, ako dopadlo hlasovanie, vidíme, že podpora pre tento návrh zo strany ANO bola masívna. V podstate za to až na pár výnimiek zahlasovali všetci. Napokon aj Andrej Babiš to komunikoval tak, že keby nebolo ANO, tak sa nestane vôbec nič, pretože oni ako jediný poslanecký klub k tomu drvivým spôsobom prispeli. Z ANO návrh podporilo približne 66 poslancov, čo je viac ako počet poslancov z celej vládnej koalície.
Ak tvrdíte, že vládnu koalíciu táto téma unavovala a už to chcela mať za sebou, možno to čítať aj tak, že takéto hlasovanie nevyvolalo koaličnú krízu, ale, naopak, upokojilo ju to?
Nechcel by som sa dostať do pozície hovorcu vlády. Neverím ale tomu, že keď sa teraz návrh dostal zo stola a išiel do senátu, tak nebude zaťažovať vládnu koalíciu. Druhou najsilnejšou stranou v koalícii je predsa STAN. Jej predseda a vicepremiér Vít Rakušan povedal, že odhlasovaný návrh je jednoducho málo a že on s ním nie je spokojný. Ďalší koaličný partner, ktorým sú Piráti, tvrdí, že to je len jedna vyhraná bitka. Preto nemožno veriť tomu, že keď návrh prejde senátom, tak do budúcna nebudú tieto strany iniciovať ďalšie ťaženia za rovnakopohlavné manželstvá. Dve veľké strany z vládnej koalície dali najavo, že súčasný návrh pre ne nie je finálnym riešením.
To je zaujímavé, lebo ja som to myslel naopak. Chcel som vedieť, či vládnu krízu vyvolá KDÚ-ČSL, prípadne časť poslancov ODS kvôli hlasovaniu STANu a Pirátov s opozíciou. Vy teda tvrdíte, že je to naopak?
Áno, v hodnotových otázkach je počuť veľmi hlasno práve Pirátov a STAN. Pritom nejde len o túto otázku. V Českej republike sa nedávno riešila redefinícia znásilnenia a aj tam STAN a Piráti spolupracovali s opozíciou, teda so stranou ANO, čím tieto dve strany rady posilňujú svoju pozíciu. Pritom je otázka, či táto politická taktika zodpovedá ich politickej sile a zastúpeniu v spoločnosti, pretože keď sa pozrieme na dlhodobé prieskumy verejnej mienky ohľadne preferencií politických strán, tak hnutie STAN v nich už má len okolo šesť percent. Navyše, pre akúkoľvek koalíciu a jej budúcnosť je toxické, ak časť vládnych strán spolupracuje s opozíciou.
Hlavným odporcom tohto návrhu bola SPD Tomia Okamuru?
Áno. Jediná strana, ktorá to odmietla ako celok, bola SPD.
O čom to podľa vás vypovedá?
O tom, že určitá časť politických strán si myslí, že môžu byť takzvanými catch-all party, ale pritom bojujú o život, aby vôbec prežili ako parlamentné strany. Rozkročovať sa môžu strany, ktoré boli historicky tak namixované, boli veľké a mali viac krídel. Aby som nehovoril len abstraktne, konkrétne v KDU-ČSL si časť poslancov myslí, že sa treba viac rozkročiť a hľadať voličov aj inde ako doteraz. Ale tým dochádza k zásadne schizofrenickej situácii. Verní voliči, to tvrdé jadro, ktoré bolo ochotné odpustiť strane aj nedostatky trebárs v ekonomickom programe, lebo vedeli, že to je hodnotová a čitateľná strana, sa teraz pýtajú, prečo ich ešte má zmysel voliť. Výsledkom teda je, že takýmto stranám odchádzajú jadroví voliči, no neprichádzajú voliči z iných častí spoločností, lebo tí už sú obhospodárení inde. Tu v Česku sa bojuje o liberálneho mestského voliča veľmi intenzívne. Zvádzajú o neho boj Piráti, Starostovia Top 09 aj časť ODS. Aj KDÚ-ČSL sa na toto územie snaží preniknúť. Je to trochu komické a myslím, že sa im to kruto vypomstí. Na druhej strane myslím, že SPD chápe, kde je ich elektorát. Zároveň sú v tom autentickí, keďže oni svoj postoj v tejto otázke nikdy nemenili. Z ich strany zrejme nejde o nejaký výrazný kalkul, oni takí jednoducho sú.
Čo hovoria prieskumy verejnej mienky? Má takýto návrh väčšinovú podporu obyvateľstva?
Problém prieskumov v tejto otázke je, že sú veľmi spolitizované. Ja som napríklad pomerne často čelil otázke, ako je možné, že som proti rovnosti práv. Nedávno som na to odpovedal napríklad jednej redaktorke českej televízie. Konfrontovala ma s tým, že 91 percent respondentov považuje za vhodné, aby boli práva vyrovnané. Odpovedal som jej, že ak by sa ma niekto opýtal, či som za rovnosť práv, aj ja by som bol medzi tými 91 percentami. Ale tá otázka musí mať nejaký kontext. A pokiaľ ide o rodičovské práva, tam si s ohľadom na biologickú realitu nie sme všetci rovní. Tým pádom nepovažujem za vhodné znásilňovať biológiu právom a vytvárať sociálny konštrukt v zmysle "keď chcem byť rodičom, tak ním jednoducho budem".
Takže relevantné prieskumy v tejto otázke v Česku neexistujú?
Prieskumy ohľadom rovnakopohlavných manželstiev istú dobu robila Akadémia vied ČR, konkrétne Centrum pre výskum verejnej mienky. Metodológia a otázka boli každý rok rovnaké až do roku 2021. Do roku 2019 rástla podpora rovnakopohlavných manželstiev a zaujímavé je, že v roku 2020 sa ten trend otočil. V roku 2021 bolo už 48 percent respondentov proti redefinícii manželstva a 47 percent za. Je nepochybné, že v Českej republike je to dosť tesné. Problém je v tom, že mediálne prostredie je plné hlbokých ľudských príbehov o tom, aké to homosexuálne páry majú ťažké. Vytvára sa tak mediálna skratka, že ak rovnakopohlavné manželstvo nebudeme mať, tak homosexuálnemu páru vtrhne do bytu polícia, odoberie im dieťa a strčí ho k babičke. Ešte nikdy sa nestala situácia, že by bolo dieťa nasilu odobraté z rovnakopohlavnej domácnosti, no aj napriek tomu sa tu vytvára dojem, že žijeme v krajine, kde sa homosexuálom strašne ubližuje. To, samozrejme, vytvára rôzne nálady a pocity v spoločnosti. Zaujímavé na prieskumoch verejnej mienky v poslednej dobe je aj to, že pri nich nie je uvedené, kto bol objednávateľom prieskumu. Teda nie je možné zistiť, kto ten prieskum zaplatil.