Do záchrany vzácneho Halovho močiara sa zapojili aj Csongor Kassai a Szidi Tobias

Trvalo to len štyri mesiace a organizácia SOS BirdLife Slovensko môže zachrániť vzácny Halov močiar v katastri obcí Ižkovce a Beša v okrese Michalovce. Do zbierky prispelo vyše 600 darcov, tri nadácie, niekoľko firiem, a tiež jeden projekt cezhraničnej spolupráce.

Súčasťou videokampane sa stali herec Csongor Kassai a speváčka a herečka Szidi Tobias.

Hrozil zánik výnimočnej mokrade

Niektoré chránené a vzácne druhy vtáctva nachádzajú slovenský domov len v tejto časti východu. Močiar čelil odvodneniu a odrezaniu od rieky Laborec. Preto hrozilo jeho ďalšie vysychanie.

Objavovali sa tiež úvahy o využití močiara pre hospodárske účely, napríklad ako rybníka na športový rybolov alebo poľovníctvo.

„Nejde však iba o vtáky, ale celý mokraďový ekosystém od rastlín cez bezstavovce, ryby a obojživelníky,“ upozornil v kampani ornitológ SOS BirdLife Slovensko Matej Repel.

„Nemáme slov (úsmev),“ reagoval na výsledok zbierky. „Doteraz sme s takou veľkou zbierkou nemali skúsenosti. Dúfali sme, že sa to podarí možno do roka. Sme veľmi radi, že sa to podarilo do začiatku jari a začiatku hniezdnej sezóny. Mali sme veľké šťastie, že okrem našej iniciatívy a kampane nás oslovili aj veľkí donori a darcovia.“

Szidi Tobias a Csongor Kassai región dobre poznajú

Halov močiar ukrýva podľa odborníka veľkú kolóniu brodivých vtákov, kam patria napríklad volavky. „V zmiešanej kolónii hniezdi okolo 40 párov beluše veľkej, 10 – 15 párov volavky purpurovej, minulý rok tam hniezdilo okolo 40 párov kormorána malého, niekoľko párov volaviek popolavých, zo vzácnejších druhov chavkoš nočný alebo beluša malá,“ informoval riaditeľ Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

„Zvykne sa tam ozývať bučiak veľký a aj včera som tam videl prvé chochlačky bielooké, čo je globálne ohrozený druh kačice,“ doplnil.

Vo videokampani pomohli organizácii SOS BirdLife Slovensko dve známe tváre: Csongor Kassai a Szidi Tobias. „Oslovili sme ich preto, lebo sú rodáci z Medzibodrožia a tu pri Latorici majú korene,“ uviedol pre Košický Štandard Matej Repel.

Chcú odkúpiť aj ďalšie časti

Zbierku nateraz neuzavreli. „Po oznámení, že sa podarilo vyzbierať cieľovú sumu, nám ľudia nanovo začali posielať peniaze a pýtali sa, či ešte môžu prispieť a že by radi pomohli. Zbierka teda pokračuje, ale cieľ, ktorý sme mali stanovený na začiatku, a sumu dohodnutú s doterajšími vlastníkmi pozemkov sa nám podarilo vyzbierať.“

Časť sumy využijú na úpravy v močiari a odstránenie smetiska v jeho blízkosti.

„Je dôležité povedať, že sme ho ešte nekúpili úplne celý, ale to, čo bolo na predaj. Momentálne vlastníme 16,9 hektára, ale celý močiar má 23 hektárov. Takže ak budú peniaze, môžeme pokračovať a oslovovať ďalších vlastníkov s ponukou na odkúpenie ich pozemkov,“ vysvetlil Matej Repel.

Prichádza obdobie citlivé na vyrušovanie vtákov

Prichádza hniezdna sezóna, a tak aj aktivity ochranárov v močiari budú obmedzené. „Ako v minulých rokoch, budeme lokalitu monitorovať, tešiť sa z vtákov, ktoré tam hniezdia a informovať ľudí, ako sa im darí. V lete po vyhniezdení, keď dostatočne klesne voda, plánujeme s technikou, bagrami a veľkými autami vypratať staré smetisko, ktoré ostalo po bývalom družstve.“

Tiež plánujú vykonať terénne úpravy na výpustnom kanáli.

„Bude treba spevniť hrádzku, ktorú sme urobili dávnejšie, aby nevytekalo viac vody, aby močiar počas hniezdnej sezóny nevytiekol. Musí to však byť urobené tak, aby v zimnom a skorom jarnom období mala voda zase voľnú cestu do močiara.“

Prístup je voľný, ale pozor na vzácne hniezdiče

Halov močiar leží uprostred polí. Ide o chránené vtáčie územie, no z pohľadu ochrany prírody je tu prvý stupeň ochrany, do lokality teda zákonom nie je nijako obmedzený vstup.

„Okolo Halovho močiara vedie aj náučný chodník. Ak sa turisti vyberú po jeho trase, pôjdu popri Halovom močiari. Samozrejme, v hniezdnej dobe nie je vhodné vstupovať priamo do močiara a vyrušovať vtáky.

Je to však vo zvlnenej krajine, kde je viacero vyvýšených miest, odkiaľ je pekný výhľad priamo na močiar bez toho, aby sa vtáky rušili,“ predostrel možnosti M. Repel.

„Ohľad treba brať na poľnohospodárov, ktorí tam majú zasadenú pšenicu, a nezničiť poľnohospodárske plodiny,“ skonštatoval.