Predtým, ako ste sa stali exorcistom, smerovali vaše vzdelanie, skúsenosti k tomu, že raz ním budete?
Nie. Každý kňaz má skúsenosti víťazstva, pretože spovedá. Exorcizmus exorcizmov je svätá spoveď. Hriech je jediná vec, ktorú nemáme od Boha. Každý kňaz má skúsenosť s tým, že vyvyšuje víťazstvo Ježiša Krista nad hriechom. A či som mal tušenie, že to raz budem robiť? Nie. Ako kňaz som sa tešil, že môžem ľuďom ponúkať Ježišovo víťazstvo. Exorcizmus je určitým spôsobom špecifickosť vyhlasovania víťazstva.
Aké boli vaše pocity, keď ste dostali poverenie? Nezľakli ste sa toho?
Bola tam bázeň, lebo je to niečo, čo ukazuje klientelu, teda ľudí, ktorí budú prichádzať a nosiť so sebou horkosť. Takže nezľakol som sa, ale pociťoval som bázeň, že idem do pôsobenia alebo aktivít, ktoré nie sú vo farnosti každodenné.
Od koho ste sa učili, respektíve prehlbovali svoje vedomosti?
Začal som sa sústreďovať na knihy, ktoré vyšli od exorcistov. Pre mňa jeden zo školiteľov bol páter – exorcista Vella z Malty.
Čo je exorcizmus? Aké sú stupne zla, ktoré pôsobia v človeku?
Exorcizmus je modlitba, odpoveď na pôsobenie zlého. Ak chceme rozprávať o stupňoch, tak si treba uvedomiť, že všetci zažívame pokušenie. Dokonca pán Ježiš bol pokúšaný na púšti. Potom je vyšší stupeň. V pokušení sa ešte bojuje, aj keď prehrám, spácham hriech, ak odmietnem a vyhrám, pokušenie odchádza.
Ten vyšší stupeň, keď sa už nebojuje, je otroctvo. Patria sem gambleri, alkoholici, sexuálni devianti a tak ďalej. Sú v otroctve. Oni už túžia a tešia sa z toho, že môžu nájsť naplnenie toho, čo ich zotročilo. Potom môže ísť o skutočnosť, v ktorej sa prejavuje akési trýznenie. Môže ísť o poškodzovanie na tele či majetku. To je občasné preniknutie a pôsobenie zlého. Ďalším stupňom je posadnutosť, keď už slobodná vôľa človeka je ovládaná zlom.
Ako človek zistí, že má problém a je pod vplyvom zla?
Prvá vec, ktorú nám cirkev ponúka, je spytovanie svedomia. Odporúčame to robiť raz denne. Niektoré spoločenstvá ho praktizujú až dvakrát denne, niekto to nerobí ani raz denne, ale vykonáva ho napríklad pred svätou spoveďou.
Spytovanie svedomia je to, že sa pýtam svojho vnútra, čo bolo božské. A čo nebolo božské? Za niečo ďakujem a chválim Boha, že je taký dobrotivý, starostlivý, úžasný. Keď objavím to iné, nie božské, buď z pôsobenia zlého alebo z mojej žiadostivosti, tak vtedy by som mal v kajúcnosti odprosiť. A odpoveďou je to, čo z Božej milosti môžeme prijať, odpustenie cez sviatostné zmierenie. Takže ako to spoznám? Skúmam svoje svedomie.
Spomínané stupne či štádiá pôsobenia zla majú nejakú postupnosť? Človek musí prejsť všetkými z nich, alebo zlo si vyberie, ktorým človeka postihne?
Zlý si vybrať nemôže. Ak mu vy neotvoríte dvere, tak on bude síce dotieravý, ale rešpektujúci slobodnú vôľu. Človek si musí v tom pokušení uvedomiť, či ide víťaziť alebo podľahnúť. Nemusí prechádzať ani všetkými stupňami. Napríklad človek nemusí byť alkoholik, aby bol posadnutý, alebo keď nezažijem manifestáciu, takže nezažijem posadnutosť.
Prišli za vami títo ľudia sami, alebo ich do toho skôr donútilo okolie?
To boli individuálne veci, niekedy prišli sami, niekedy ich donútilo okolie, niekedy blízki ľudia. Blízki nemusí znamenať len príbuzní. Zároveň to bolo delegované kňazom. Kňaz mal posúdiť, či táto osoba nepotrebuje napríklad len niekomu odpustiť, alebo ísť na generálnu svätú spoveď, či harmonizovať niektoré skutočnosti. Prirovnal by som to k zdravotníctvu – obvodný lekár pošle pacienta za špecialistom. Teda kňaz daného veriaceho posúdil. Na základe delegácie kňaza a určenia miesta sa potom manažovalo stretnutie.
Vrátim sa k stupňom pôsobenia zla v človeku. Každý z nás asi videl nejaký film s témou exorcizmu. Vyzerá samotný úkon podobne, ako je zobrazený vo filmoch? Kde prebieha exorcizmus?
Na túto otázku odpovedám pomerne často. Úprimne odpoviem, že nikdy som nezažil niečo také ako na obrazovke. Prečo? Lebo mi tam chýbala scénická hudba. To nikdy v kaplnke či chráme nebolo.
Tá modlitba sa modlí v kaplnke alebo v chráme, ale skúmanie – rozprávanie – môže byť aj inde. Samotná modlitba veľkého exorcizmu prebieha po Božskej liturgii v chráme. Ale vráťme sa na začiatok, či samotný exorcizmus vyzerá ako na obrazovke. Scenáristi, keďže potrebujú dej dať do času, urobia niečo, čo som nezažíval. A to je čo? Že na jednu osobu v jednej modlitbe‚ nastrieľajú všetky možné prejavy. Nie že by som sa s tými prejavmi nestretol, ale neboli pri jednej modlitbe.
Je veľmi mylné si myslieť, že exorcista vyháňa Diabla. Nie, nevyháňa. Exorcista je jeden hriešny muž, z milosti Božej kňaz, je nástrojom. On sa modlí predpísané modlitby cirkvi a prosí pána Ježiša, aby človeka oslobodil.
Asi vám položím veľmi teoretickú otázku: Koľko je potrebných stretnutí s exorcistom pri jednotlivých stupňoch pôsobenia zla?
Niekedy ide o jedno stretnutie a účinnosť sa prejaví hneď počas neho, no niekedy je to proces. Po stretnutí človek odchádza domov a do svojej farnosti. Mnohí, čo boli na exorcizme, nemali aktuálny život so sviatosťami, takže dostanú povzbudenie k tomu, aby prešli do sviatostného života a do zapojenia sa v cirkvi.
Ak išlo o opakované stretnutia, tie som podmieňoval psychiatrickým či psychologickým vyšetrením. Cirkevné právo rozpráva aj o tom, že to má byť spolupráca s odborníkmi. Bolo by veľmi nesprávne, ak by sme psychiatrickému pacientovi povedali, že je posadnutý, a zároveň nemusí byť najšťastnejšie, keď niekto, kto je pod vplyvom zlého, je liečený len ako psychiatrický pacient.
Mal exorcizmus pre vás nejaké dôsledky?
Dôsledky boli také, že som mal radosť. Tešil som sa, že napríklad niekto, kto prichádzal, povedzme, so smutnými očami a neprinášal so sebou pokoj ani radosť, zrazu odchádzal z Božej milosti spokojný, rozžiarený. Videl som Božie víťazstvo.
Poviem ale aj o bolestnej skúsenosti, ktorá bola pre mňa veľmi silná. Mamička túžila, aby syn zažil oslobodenie. Ten to ale odmietal. Zasiahla ma bolesť tej mamy, ktorá bola v nádeji tu s nami, že syn zažije niečo iné, no nedalo sa to zmeniť. Boh rešpektuje slobodnú vôľu. Boh nie je násilie.
Čo môže človek robiť, ak má pocit, že zlý útočí na nejakom mieste?
Už sme rozprávali o milosti posväcujúcej. Niekedy sa môžu diať na miestach veci mechanické, ale aj démonické. Prevenciou je posviacka priestorov. Cirkev svätí už základný kameň budov. Potom sa budova dokončí, svätí sa novostavba a ponúka napríklad posviacku príbytkov raz ročne.
Čo je teda najlepšou prevenciou?
Žiť v milosti posväcujúcej. Je to ochranný plášť. A čo je to byť v milosti posväcujúcej? Môcť prijať eucharistiu. Neznamená to, že musím byť v daný deň v chráme a prijať eucharistiu, ale byť disponovaný, keby som bol v chráme a bola by tam eucharistická slávnosť, že budem môcť prísť s Božou bázňou.
Ako to vnímate vy, je podľa vás dnešný svet pod väčším vplyvom zla ako kedysi?
Diabol je otec lži. Tak ho predstavuje Sväté písmo. Ak by som mal hodnotiť z historického hľadiska, tak ak sa mal človek stretnúť s lžou, teda s klamstvom, stretol sa s ňou. Dnes sme ním denne bombardovaní.
