Pestovateľ Alfi Mihalič: Pri pestovaní zeleniny sa neriaďte počasím, ale kalendárom

Práve druhá polovica marca je totiž podľa pestovateľa vhodným časom na to, aby sa v zeleninových záhradách začalo pracovať. Či už je to výsevy zeleniny, alebo predpestovanie zeleninových priesad. 

Výsev znamená pestovanie rastlinky od semienka zasadeného priamo do vonkajšej pôdy. Pestovanie zeleninových priesad znamená jej vypestovanie v domácom prostredí, v skleníku, parenisku alebo fóliovníku v záhrade.

Čo už môžeme vysiať?

„Ak by teraz dovolilo počasie a prestalo pršať, mali by sme začať s prvými výsevmi koreňovej zeleniny, čiže mrkvy, petržlenu. Tie by nemali poškodiť ani mrazy, aj keby vyklíčili,“ hovorí pre Prešovský Štandard pán Mihalič s tým, že semená tejto zeleniny by aktuálne vedeli využiť aj dostatočnú vlahu v pôde.

Je možné tiež začať s výsevom reďkovky a hrachu. Hrach, na rozdiel od fazule, znáša aj mierne mrazy. Upozorňuje, že ak niekto nestihol výsadbu cesnaku v jeseni, bolo by ju potrebné ukončiť do prvej polovice marca.

„Predtým je vhodné namoriť ho. Robí sa to tak, že celé hlavičky cesnaku sa dajú do sieťky, do 2/3 vedra sa naleje roztok a ponoríme doň cesnak. Tým zabránime vzniku hubových ochorení.  Po 12 hodinách ho vyberieme a necháme preschnúť, nie však na slnku. Do pôdy má ísť už presušený, rozdelený na strúčiky a sadíme ich vo vzdialenosti 5 cm, širšou časťou nadol a užšou nahor. Riadky by mali byť od seba 30 cm,“ objasňuje odborník.

Sadiť podľa neho môžeme už aj cibuľku zo sádzačky, no môže sa aj priamo zo semena. „Ak zo semena, vzniknú malé zelené cibuľky, je potrebné ich potom vybrať a rozsadiť. Čiže ak niekto nestihol kúpiť cibuľu sádzačku, viete si ju vypestovať aj teraz zo semena,“ objasňuje Mihalič.

Podľa neho je pri prvých výsevoch v tomto období dôležité ochrániť semienka netkanou textíliou, ktorá ich ochráni pred teplotami do -2 °C.

Ideálny čas na priesady 

Polovica marca je ideálnym obdobím na predpestovanie priesad.

Alfi Mihalič tvrdí, že veľa ľudí robí chybu a vysieva do priesad na parapetné dosky semienka už v januári. „Rastlinky sa potom veľmi natiahnu, sú prerastené, resp. prestarnuté. My potrebujeme zdravú, vitálnu rastlinku, ktorá je okamžite po presadení schopná vegetácie,“ objasňuje.  

Pestovať môžete priesady teplomilných, ale aj chladnomilných rastlín. Medzi tie teplomilné patria paradajky, papriky, uhorky, baklažány, tekvicovité rastliny, cukety či patizóny. Chladnomilné sú šalát, kel, kaleráb či kapusta.

Vysiať môžete momentálne aj zeler, no odborník upozorňuje, že ten je na vypestovanie náročnejší a je lepšie prenechať ho profesionálom. Každé semeno je vhodné pred výsevom do priesady tzv. predklíčiť.

„Má to veľký zmysel, lebo semienko zväčší svoj objem, lepšie sa s ním manipuluje a rýchlejšie vyklíči. Predklíčenie spočíva v tom, že ho dáme do sklenenej fľaše s vodou, nakvapkáme pár kvapiek kvapalného stimulátora a semienko necháme v roztoku 24 hodín. Ono napučí. Na druhý deň tekutinu scedíme cez bavlnenú handričku, semienko zakryjeme a necháme 12 hodín v handričke, aby pozvoľna vyschlo, nie na slnku,“ vysvetľuje.

Výsadbu teplomilných rastlín z priesad, ak idú do vonkajšieho prostredia, musíme načasovať až po 15. máji. Je možné aj skôr, ale do fóliovníka alebo skleníka s aspoň provizórnym vykurovaním.

Chladnomilné priesady neodporúča Alfi Mihalič pestovať na parapetnej doske.

„Natiahnu sa ako nitky a neznášajú vysoké teploty. Tieto priesady musia byť v chladnejšom prostredí, čiže buď vo voľnej pôde a zakryté netkanou textíliou, alebo v nevykurovanom skleníku či fóliovníku,“ dodal.

Ovocné kríky

Na ovocných kríkoch by mal byť v týchto chvíľach už urobený rez, ktorý by presvetlil kríky. Tiež by mali byť odstránené staré nerodiace časti.

Svetové prvenstvo v Krásnej pri Košiciach

Alfi Mihalič je pestovateľom zeleninových a kvetinových priesad s vyše 40-ročnou praxou. Žije na východe Slovenska v obci Krásna za Košicami a svojimi priesadami zásobuje takmer celé východné  Slovensko.

Ponúka vyše 50 druhov priesad a jeho špecifikom sú najpálivejšie papriky na svete, ktoré má v rámci Slovenska málokto. Napr. Dračí dych, Trinidad, Scorpion, Moruga, Habanero, Jalapeno, Kajanská paprika a pod.

Predáva tiež papriky svetovej kvality, paradajky Tornádo F1, Orkádo F1, žlté či čierne paradajky, no aj menej tradičné, ako obrovské paradajky odrody Brutus. Najväčšia paradajka, ktorú vypestoval, vážila rekordných 1 380 g. Najnovším špeciálnym druhom priesad v jeho ponuke sú Physalis a tirolské ťahavé muškáty.

Nielen krása, ale aj úžitok

Pestovateľ zdôrazňuje, že by bolo ideálne, aby v každej okrasnej záhrade mala svoje miesto aj tá úžitková. „To, čo sa predáva v obchodoch, je všetko priemyselná výroba a s klasickým poľnohospodárstvom nemá nič spoločné. Musíme myslieť na svoje zdravie a zdravie svojich detí a mať poruke vlastnú dávku zeleniny. Deti učiť jesť zeleninku odmalička a ponúkať ju vo všelijakých formách. Ony sa naučia,“ uzavrel odborník.