Nuž a po oficiálnom programe v pondelok popoludní, krátko po stretnutí prezidenta Klausa s premiérom Ficom na Úrade vlády, prišiel Václav Klaus na návštevu redakcie Štandardu. Urobili sme rozhovor, ktorý vydáme o pár hodín, a zorganizovali krátku diskusiu pre pozvaných hostí. Teraz len pár dojmov z diskusie. Úmyselne píšem o dojmoch, pretože s Klausom prišla uvoľnená a dobrá nálada. A aj on hovoril, že zo Slovenska odchádza s optimizmom.
Česko-slovenské vzťahy sú evidentne dostatočne robustné na to, aby ich kríza vyvolaná jednou vládou ohrozila.
Medzi hosťami, ktorí sa zúčastnili na diskusii v našej redakcii, boli dvaja bývalí prominentní veľvyslanci, dvaja bývalí ministri a okruh Štandardu. Témou boli najmä česko-slovenské vzťahy, ale ešte viac dôvod, ktorý Petra Fialu viedol k zrušeniu spoločného rokovania oboch vlád. A tým je vojna na Ukrajine a rozdelenie Európy v tejto otázke.
Pomerne rýchlo vznikla debata o vývoji NATO a tiež vývoji našich krajín vo vzťahu k zahraničnej politike USA. Klaus odmietol, že by pôvodný pohľad na NATO v čase nášho vstupu bol prejavom naivity našich krajín či vtedajších politikov, pripomenul, že to bol Václav Havel, ktorý hovoril o konci RVHP a NATO v jednej vete, ale že Američania ho už vtedy – napríklad počas prejavu v Kongrese – v podstate nepočúvali. Tlieskali Havlovi ako symbolu pádu komunizmu, nie tomu čo hovoril. A viacerí politici z východných štátov žiadnu naivitu k Amerike nepestovali. Jeden z prítomných diplomatov, meno ponechajme bokom, k tomu dodal, že členstvo v NATO bolo chápané ako podmienka rozširovania EÚ. Prítomný bankár to zdôraznil, keďže v tom možno identifikovať vedúcu rolu Ameriky po páde komunizmu aj pokiaľ ide o procesy vnútri EÚ vrátane spoločnej meny fixovanej na dolár či ďalších politík.
Slovensko bolo napriek tomu v inej situácii ako Česká republika, podpora pre členstvo v NATO po bombardovaní Juhoslávie na konci 90. rokov prudko poklesla, politické elity však takmer jednotne podporovali členstvo Slovenska v Aliancii. Za členstvo nehovoril len optimizmus a potvrdenie celkového vývoja po páde komunizmu, ale aj realistický argument, že Slovensko si nemôže dovoliť nebyť členom NATO, ak Maďarsko členom je, čo by mohlo vyostrovať spor o územie.
O tom, ako vidí Václav Klaus správanie európskych štátov, prečo robia niektoré z nich americkú politiku k Ukrajine inými – a po samite v Paríži azda aj radikálnejšími – prostriedkami, sa dočítate v rozhovore, ale avizovať možno, že Klaus veľmi kriticky hodnotí politiku Donalda Tuska v strednej Európe a zo západných štátov politiku Británie, aj správanie prezidenta Macrona. Pripomenul, že už v roku 2008 na samite NATO v Bukurešti, kde zastupoval Česko, bolo rozhodujúce Nemecko. Preto aj teraz vyvoláva očakávanie správanie kancelára Scholza, ktorý v Paríži rázne odmietol účasť nemeckých vojakov na Ukrajine.
Obranu pred negatívnymi trendmi na Západe v širšom meradle vidí Klaus v obnove niečoho, o čo nám išlo aj po páde komunizmu, a malo by ísť opäť: v obrane demokracie na národnej úrovni. Demokracia nemôže fungovať na inej ako štátnej úrovni, a ak fungovať má, musia fungovať politické strany, nemôžu ich nahradiť mimovládky ani rôzne hnutia a politické firmy s ad hoc názvami.
Václav Klaus si sebe vlastným spôsobom doprial priestor na humor a iróniu. Význam niektorých čelných politikov nadnárodných organizácii prirovnal k významu piatkového článku generálneho tajomníka OSN Guterresa, keď písal o MDŽ.
Klausa trápi vývoj kedysi funkčných strán, ktoré dávno opustili svoj grunt. Tento problém poznáme aj v slovenskej verzii. Česko je však podľa neho na tom ešte horšie. Kritizoval viaceré veci, ale jeho nosnou témou je najmä erózia suverenity. Reč bola aj o neistote, či západní politici dokážu včas zatiahnuť ručnú brzdu, aby sa nezapojili do vojny na Ukrajine takým spôsobom, ktorý by nevyhnutne viedol k tretej svetovej vojne. Slovíčko obavy asi najviac vystihuje náladu viacerých z tejto časti diskusie.
Diskusia sa skončila s optimizmom. Pred rokom mala inú politiku k vojne iba Budapešť, dnes už aj Bratislava, nálady verejnej mienky vo viacerých štátoch Európy sú otvorene kritické k politike vlastných vlád, v Nemecku je tamojšie spektrum v pohybe, v Rakúsku sú tento rok voľby.
A o tom, že prezident Klaus stále vo verejnom živote rozdáva karty, svedčil aj počet kamier a novinárov pred redakciou Štandardu, keď sa naše stretnutie skončilo.
Návšteva prezidenta Klausa sa stretla s uznaním a záujmom. A to nie je málo. Viac sa dočítate v rozhovore v Štandarde.
