Na banskoštiavnickej Kalvárii plánujú osadiť nové informačné tabule približujúce, ako sa na nej podpísali svetové vojnové konflikty.

Počas prvej svetovej vojny bolo na Kalvárii zázemie pre delostrelectvo a československá armáda tam vykopala zákopy pre delá. Devastačná bola pre kalvársky komplex najmä druhá svetová vojna, počas ktorej boli viaceré objekty ťažko poškodené.

„Ešte do leta plánujeme v hornom kostole, v severnej veži, ktorá sa vlani pre verejnosť otvorila, osadiť dve tabule, pretože aj prvá aj druhá svetová vojna sa významným spôsobom, čo sa týka Banskej Štiavnice, odohrávala na Kalvárii,“ povedal Martin Macharik, predseda Kalvárskeho fondu.

Prvá svetová vojna podľa Macharika dopadla pre Kalváriu ešte dobre, ale veľmi utrpela materiálne po druhej svetovej vojne. „Po oslobodení mesta sovietska armáda zostreľovala delo a štyri granáty trafili a zdevastovali horný kostol, Boží hrob a jednu kaplnku,“ doplnil.

Pri prácach na obnove Kalvárie našli podľa jeho slov aj jeden zle vybuchnutý granát a asi 300 úlomkov šrapnelov. Niektoré sú dodnes zaseknuté v krove horného kostola a nedajú sa vytiahnuť.

Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo 22 samostatných sakrálnych stavieb, z toho 17 kaplniek predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a bolestí Panny Márie, 3 kostoly, zastavenia Ecce homo a božieho hrobu.

Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho iniciátorom bol jezuita František Perger. Táto slovenská ikona je zapísaná v zozname UNESCO.