Poslanci rozhodli. Jednu z najväčších budov v Rimavskej Sobote mesto predáva

O budúcnosti tejto budovy sa v meste a na zasadnutiach MsZ diskutuje zhruba posledných desať rokov. Časť poslaneckého zboru bola za prebudovanie objektu na domov dôchodcov a domov sociálnych služieb. Primátor Jozef Šimko zase presadzoval rekonštrukciu a prestavbu budovy na nájomné byty. Ku konečnému rozhodnutiu však nikdy nedospeli.

Primátor aj na ostatnom zasadnutí pripomenul, že v súčasnosti nemá mesto pre občanov nájomné byty a súčasne došlo k zdraženiu hypotekárnych úverov. Je preto presvedčený, že najlepšie je prebudovať budovu na 132 bytov pre mladé rodiny. „Nie pre cigánov, ja to poviem otvorene,“ konštatoval Šimko.

Minimálna kúpna cena budovy v prvom kole bude 1,2 milióna eur. Primátor pripustil, že v prípadnom druhom kole by ju mesto znížilo. Zároveň odmietol obavy niektorých poslancov, ktorí sa báli, že kupec by mohol budovu využiť na účely, s ktorými by samospráva nesúhlasila.

„V zmysle územného plánu tam môžu byť len byty či obchody,“ poznamenal Šimko. MsZ však do VOS pridalo klauzulu, že záujemca o budovu musí predložiť investičný zámer a vizualizáciu.

Referendum nebude

Tento bod sa, podobne ako v minulosti, nezaobišiel bez dlhej a intenzívnej diskusie. Poslanec Robert Kuvik navrhol, aby o budúcnosti starého internátu rozhodli občania v miestnom referende. Podľa vedenia mesta by to však bolo drahé.

„Náklady na vyhlásenie miestneho referenda by odhadom boli okolo 30-tisíc eur,“ upozornila vedúca odboru vnútorných vecí Mestského úradu Rimavská Sobota Zuzana Zsírosová s tým, že tieto peniaze by šli z rozpočtu mesta, pretože štát by na tento účel nijako neprispel.

Na jej slová nadviazal primátor, podľa ktorého sú za odpredaj väčšina výborov mestských častí a všetky komisie. „Ktoré referendum bolo úspešné nielen v rámci Rimavskej Soboty, ale v celej SR? Jedine o vstupe do Európskej únie,“ podotkol primátor s tým, že účasť na tomto plebiscite by podľa neho bola maximálne 20 až 30 percent.

Poslanci napokon Kuvikov návrh v hlasovaní odmietli.

Takmer 60-ročná budova

Predmetná budova bola postavená v roku 1965 a plne využívaná až do roku 2009. Najprv to bola stredná poľnohospodárska škola, neskôr sa zmenila na ubytovacie zariadenie pre študentov.

V čase, keď slúžila ako internát, poskytovala ubytovanie pre 700 až 800 žiakov rôznych rimavskosobotských škôl. Zároveň v nej pracovalo asi 50 pedagógov a iných zamestnancov.

Záujem o túto formu ubytovania ale postupne klesal, aj z dôvodu spájania škôl či znižovania počtu žiakov. V roku 2009 v nej bolo ubytovaných iba 70 žiakov, ktorých po zrušení internátu presťahovali do iného zariadenia. Vlastníkom budovy bol v tom čase Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK).

V roku 2013 sa budova dostala do vlastníctva mesta Rimavská Sobota zámenou za niektoré pozemky pod komunikáciami, ktoré spravuje BBSK. V tom čase bola už len minimálne využívaná ako ubytovacie zariadenie pre týrané ženy. Šlo však len o majú časť priestorov v jednom krídle budovy.

Okrem rekonštrukcie sa spomínalo tiež prípadné zakonzervovanie objektu (teda hlavne zamurovanie vchodov a spodných okien), ku ktorému podľa primátora skutočne došlo a mesto na to vynaložilo 40 000 eur.

„Lenže behom pár mesiacov nám to bezdomovci totálne rozbili,“ doplnil Šimko s tým, že v budove v súčasnosti žije asi 25 až 30 ľudí bez domova.

Riešením by podľa neho nebolo ani zbúranie budovy, pretože spolu s odvozom sutiny by to stálo 1,6 až 1,8 milióna eur. „Je to nemožné. Mesto na to financie skutočne nemá,“ skonštatoval.

Vlani sa objavila aj možnosť jej využitia ako internátu pre pobočku Vysokej školy zdravotníctva a a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorá mala v meste vzniknúť. Tento plán však stroskotal, pretože VŠ nakoniec v meste nezriadila svoje detašované pracovisko.